Poďme sa smiať z tlsťochov! – Iný pohľad

Na nástenke jednej populárnej Facebookovej skupiny, ktorú pre kontroverziu nebudem menovať, sa objavil tento obrázok. Diskusia plná zovšeobecňovania a povýšenectva, ktorá sa tam strhla ma doslova naštvala.

Obezita je globálny problém. Je príčinou a následkom civilizačných chorôb. O tom snáď nikto nepochybuje. Je nesprávne posmievať sa chorým. Dúfam, že potiaľto sa všetci zhodneme.

No je zaujímavé, že takýto komentár získa takú širokú podporu:

Bez názvu

Je na tom zaujímavých hneď niekoľko vecí:

– Prvé ma zarazí, že ak sa niekto podľa slov komentujúceho roky „vypásal“, zaslúži si výsmech. Ak niekto dlhé roky fajčil a spôsobil si rakovinu pľúc, budeme sa mu tiež smiať? Zaslúži si výsmech? Väčšinu problémov si ľudia spôsobujú sami a často samozničujúco, dlhodobo a úmyselne, treba sa všetkým preto posmievať?

– Ďalej by ma zaujímalo, ako dotyčný s početnou bandou s ním súhlasiacich ľudí vie tak rýchlo určiť príčinu obezity u jednotlivca. Príčin môže byť množstvo a nikto nemá na čele napísané, čo sa mu stalo. Takmer vždy ide o príznak nejakého problému. Prejedanie sa je možno najčastejšia príčina, ale čo za ním je? Množstvo obéznych ľudí zažilo nejakú traumu či trpí dlhodobým stresom. Napríklad stresujúca práca, finančné problémy alebo úmrtie v rodine. Potom sú tu fyzické príčiny, ako je porucha štítnej žlazy, hormonálne nerovnováhy, poruchy zažívania, tráviacich orgánov (napríklad žlčník), genetické poruchy, tehotenstvo, menopauza atď. To je skutočne množstvo prípadov, no každý vidí, resp. chce za obezitou vidieť iba tých ľudí, ktorí jedia len-tak bez zjavnej príčiny, lebo im chutí a nemienia s tým nič urobiť. Nikto nevidí toho, kto si zobral úver, nedokáže ho splácať a zo stresu sa začne prejedať, zle spáva a pridá k tomu ešte aj alkohol, lebo nevie svoje problémy vyriešiť. Poďme sa mu smiať!

Až prekvapivo veľa ľudí si myslí, že obezita sa dá vždy vyriešiť obmedzením množstva jedla. To je veľmi naivná predstava pri toľkých príčinách… Zmenou životosprávy? To už znie oveľa lepšie, ale ani to nie je príčina všetkého.

– A teraz to najzákladnejšie. Ak príde niekto s nadváhou do telocvične, treba sa mu posmievať? Ani nepoznáme jeho príbeh, nevieme prečo je obézny a keby sme aj vedeli, že je to pre jeho zlú životosprávu, aj tak si nezaslúži výsmech, ale rešpekt a pomoc. Našťastie sa reálne vo fitkách stále nájde väčšina ľudí, ktorí sú nielen dostatočne vyspelí na to, aby sa neposmievali, ale dokonca aj radi pomôžu. No zvláštne je, že na sociálnych sieťach sa naopak vždy nájde početná skupina tých, ktorí si radi kopnú „do tlsťocha“ a všetkých hodia do jedného vreca. Ja za tým vidím kompenzáciu vlastných problémov. Koľko z takýchto posmievajúcich sa či súdiacich ľudí má tiež podobný problém, ktorý si spôsobili sami, no možno ho nevidno na prvý pohľad?

Pohľad do zrkadla

Čo sa týka pohľadu na samého seba, málokto sa vidí objektívne. Sami seba vnímame inak, ako nás vidí okolie a u ľudí s psychickými problémami toto platí dvojnásobne. Anorektička sa v zrkadle vidí obézna a obézny človek sa do zrkadla nepozrie, zavrie oči pred pravdou, až sa jedného dňa zobudí a zistí, že trpí morbídnou obezitou. Potom sa pozerá, je nešťastný, no nie vždy vie nájsť dosť síl na to, aby sa zmenil. Takýto človek – volajme ho Jožko – si zrazu môže povedať „Čo sa to so mnou stalo?! Musím s tým niečo robiť!“. Rozhodne sa ísť cvičiť, vyhľadať pomoc. V telocvični natrafí na idiota, čo sa mu bude posmievať a Jožko s plačom odíde. Dokonca ani nemusí nikam ísť, stačí, aby si prečítal takéto „povzbudivé“ komentáre na sociálnej sieti a jeho chuť s tým niečo urobiť je zrazu nulová. Prečo to neprekoná? Jedol, lebo mu niečo v živote chýbalo. Takže je duševne na dne a nevie sa z toho dostať. Chcel… ale neznesie posmech… bojí sa, trpí. Poďme sa mu smiať, odsúďme ho!

Koľko takýchto Jožkov je medzi nami?

Ak vidíš obézneho človeka, v prvom rade si pomysli na to, že netušíš čo prežil či prežíva. Nepoznáš jeho príbeh, prestaň ho súdiť, on sa ti tiež nesmeje preto, že si alkoholik, fajčiar alebo že kradneš v práci toaletný papier. Každý máme svoje chyby. Keď takéhoto človeka vidíš v telocvični, ak mu nemieniš pomáhať, aspoň ho nechaj na pokoji. Nech bojuje. Možno urobil chybu a snaží sa ju napraviť, a to je hodné rešpektu, lebo nie každý to dokáže… To isté platí aj o komentároch na sociálnych sieťach. Tie majú tiež svoju váhu a môžu niekoho psychicky slabého odradiť od návštevy fitka, lebo sa bude báť, že tam stretne „sudcu“ ako si ty… Keby aj dotyčný nepatril medzi tých, ktorí trpia nejakým problémom, za ktorý si sami nemôžu, výsmech si nezaslúži nikto za žiadnych okolností.

Aby bolo jasné, neobhajujem v žiadnom prípade ľudí, ktorí s obezitou nič nerobia a jedia ďalej. Sám som fanúšikom cvičenia a každému ho odporúčam. Ale tvrdím, že nikto si nezaslúži výsmech a už vôbec si ho nezaslúžia ľudia, ktorí sa snažia v posilke na sebe zapracovať a zmeniť svoj život k lepšiemu.

Peťo Vnuk

Namiesto súdenia iných si radšej kúpte korčule a choďte na sebe pracovať. 😉

Pridaj komentár