Dnes zomrel Stephen Hawking, génius so zmyslom pre humor

Vo veku 76 rokov dnes zomrel Stephen Hawking, ktorého okrem vedeckej obce poznala a uznávala aj široká verejnosť. Rozhodli sme sa vzdať poctu tomuto vzácnemu géniovi tým, že vám povieme o jeho živote, práci aj o jeho smrti.

Kto bol Stephen Hawking?

Narodil sa v r. 1942 v Oxforde. Študoval na St. Albans School v Hertfordshire a na University College, v Oxforde, kde získal titul z prírodných vied. Doktorát z kozmológie získal na Cambridgeskej univerzite.

Jeho diagnóza amyotrofická laterálna skleróza ho začala fyzicky ničiť v dospelom veku. Diagnostikovali ho keď mal 21 rokov, tesne pred jeho prvou svadbou. Pri ALS ide o neurodegeneratívne ochorenie mozgu, no práve mozog je časť, ktorú nezasahuje. Pri chorobe dochádza k strate mozgových a miechových motoneurónov, takže pacient postupne prichádza o možnosť riadiť inak vôľou ovládané svalstvo. Napokon zostane ochrnutý pri zachovaní mentálnych schopností. ALS je v súčasnosti považovaná za smrteľnú a neliečiteľnú chorobu.

Jedna z vecí, ktoré boli na Hawkingovi úžasné, bol práve spôsob akým sa vyrovnal so svojím stavom. Doktori mu vtedy dávali 2-3 roky života, no on sa neopustil a pokračoval v popularizácií vedeckých teórií prakticky až do svojej smrti. Dostal sa dokonca aj do kozmu a vyskúšal si stav beztiaže. (video v tweete od NASA nižšie)

Rodina

Génius sa dvakrát oženil a obe manželstvá skončili rozvodom. Prvá manželka sa volala Jane a prekonala s ním množstvo problémov, ktoré im obom Stephenova choroba priniesla do života. Jane publikovala knihu “Na ceste do nekonečna: môj život so Stephenom”.

Hawking mal s Jane tri deti. Dcéra Lucy (47) dnes pôsobí ako žurnalistka, vyučujúca a filantropka. Syn Robert (50) je údajne jediný z trojice detí, ktorý prejavil záujem o vedu a pomáhal so starostlivosťou o otca. Napokon však vyštudoval vývoj softvéru a dnes pracuje pre Microsoft. Najmladší – Timothy Hawking nadviazal hlbšie puto s otcom až v dospelejšom veku. Pre BBC raz povedal, že do prístroja, ktorý Stephen používal na syntézu reči, naprogramoval vulgarizmy a vystrelil si z neho aj inými spôsobmi. Tim má v súčasnosti 38 rokov a pracuje pre hračkársku spoločnosť Lego.

Druhé manželstvo génia bolo s jeho ošetrovateľkou Elaine, s ktorou následne žil 11 rokov. Spolužitie bolo poznačené podozrením, že ho Elaine týrala. Hawkingova dcéra Lucy oznámila polícii záhadné zranenia, ktoré spozorovala na otcovom tele. Profesor odmietol vypovedať o pôvode zranení, no jeho ďalšie ošetrovateľky vyslovili istotu v tom zmysle, že ho jeho druhá žena týrala rôznymi krutými spôsobmi.

Okrem troch detí mal Hawking už aj tri vnúčatá.

Čo konkrétne priniesol vede

Profesor Hawking sa uplatnil hlavne na poli teoretickej kozmológie a kvantovej gravitácie.

Asi jeho najznámejší počin bolo matematické podopretie teórie Veľkého tresku (nie toho seriálu, teraz myslíme vedeckú teóriu) v r. 1971. Ide o to, že pri skombinovaní Einsteinovej všeobecnej teórie relativity a pozorovania galaxií vzďaľujúcich sa od seba (čiže rozpínajúceho sa vesmíru) môžeme odvodiť stav vesmíru v minulosti aj v budúcnosti. Teória relativity pritom vysvetľuje vzájomné pôsobenie priestoru, času a hmoty. Všetky hmotné telesá sú zdrojom gravitačnej sily, ktorá ovplyvňuje vlastnosti časopriestoru vo svojej oblasti. Vysvetľuje sa tým správanie sa času ako štvrtého rozmeru a možnej ovplyvniteľnosti jeho toku v kozme.

Hawking matematicky podporil výrok, že pokiaľ je teória relativity správna, musel vesmír začať v jednom bode – v singularite (nemýliť si s technologickou singularitou v oblasti umelej inteligencie a robotiky – bodom v histórii, v ktorom stroje schopnosťami prekonajú človeka). Singularita vo fyzike je bod priestoru, ktorý vykazuje anomálne parametre v zmysle správania sa fyzikálnych veličín. Okrem počiatočnej predpokladanej singularity sa predpokladajú tiež gravitačné singularity – čierne diery, biele diery a červie diery.

V oblasti čiernych dier priniesol Hawking ľudstvu niekoľko teórií a poznatkov. Hovoril napríklad o tom, že povrchová plocha čiernej diery sa môže zväčšovať, ale nikdy nie zmenšovať, že pri zrážke čiernych dier existuje limit pre množstvo žiarenia, ktoré môže byť emitované, aj o fakte, že sa čierna diera nemôže roztrhnúť na dve oddelené diery. Profesor tiež vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú subatomárne častice až do momentu, v ktorom vyčerpajú svoju energiu a explodujú. Jav dostal názov Hawkingovo žiarenie a v r. 1983 matematicky dokázal jeho tvrdenie o tom, že vesmír, aj keď nemá žiadnu hranicu, je konečný.

Vedeli ste, že… ?

Využijeme tento priestor aj na malú osvetu o častom omyle: Výraz vedecká teória neznamená, že je tvrdenie nepodložené, ako pri význame v bežnej reči. Teória vo vede sa nazýva teóriou vždy, aj po eventuálnom exaktnom potvrdení jej pravdivosti.

Smrť Stephena Hawkinga zasiahla svet

Správa o tom, že dnes zomrel Stephen Hawking zasiahla celý svet. Ihneď sa začali objavovať kondolencie významných politikov, hercov, vedcov či astronautov. Britská premiérka Theresa May o ňom povedala, že mal “brilantnú a neobyčajnú myseľ”, zdôraznila tiež Hawkingovo odhodlanie a zmysel pre humor, vďaka ktorým dokázal zo života vyťažiť čo najviac a inšpiroval mnohých.

Professor Stephen Hawking was a brilliant and extraordinary mind – one of the great scientists of his generation. His courage, humour and determination to get the most from life was an inspiration. His legacy will not be forgotten.

— Theresa May (@theresa_may) March 14, 2018

V NASA o ňom povedali toto:

Jeho teórie odomkli vesmír možností, ktorý my a svet skúmame … Nech letíš ako Superman v mikrogravitácii!

Prečo to povedali práve takto? Ak rozumiete po anglicky, pozrite si kratučké video v tweete.

Remembering Stephen Hawking, a renowned physicist and ambassador of science. His theories unlocked a universe of possibilities that we & the world are exploring. May you keep flying like superman in microgravity, as you said to astronauts on @Space_Station in 2014 pic.twitter.com/FeR4fd2zZ5

— NASA (@NASA) March 14, 2018

Pre tých, ktorí nerozumejú preložíme. Stephen vtedy povedal:

Pre mňa to bol pocit skutočnej slobody. Ľudia, ktorí ma dobre poznajú, povedali, že môj úsmev bol vtedy najširší aký kedy videli. Na pár minút som bol Superman.

Mnohí spomínajú na Hawkinga s úsmevom na tvári. Bol totiž povestný tým, že napriek svojmu zdravotnému stavu sa vedel nielen zabávať, ale si dokonca aj uťahovať sám zo seba. Fanúšikovia seriálu Teória veľkého tresku, v ktorom sa niekoľkokrát aj objavil, by vedeli o tejto jeho neobvyklej vlastnosti rozprávať.

Účinkoval však viac či menej priamo aj v ďalších seriáloch, napr. v animovaných Simpsonovcoch, v Star Treku Nová Generácia a jeho životný príbeh môžete spoznať vo filme Teória všetkého.

Keby ste chceli objavovať profesorovu prácu v knižnej podobe, titul Stručná história času sa stal medzinárodným bestsellerom. Je prakticky isté, že po jeho smrti sa bude predávať znova vo veľkých množstvách, pretože ho budú chcieť spoznať aj ľudia, ktorí o Stephenovej práci doteraz nič netušili. Samozrejme, že to nie je jeho jediná kniha, no je asi najznámejšia.

Legendárny Larry King o ňom povedal:

Keď som sa ho v interview spýtal, čo je pre neho najväčšia záhada z celého vesmíru, odpovedal “ženy”. Bude chýbať, nech odpočíva v pokoji.

Zaujímavé výroky Stephena Hawkinga

Vybrali sme pre vás niekoľko výrokov, vďaka ktorým si budeme Stephena Hawkinga navždy pamätať.

• Inteligencia je schopnosť prispôsobiť sa zmene.

 

• Verím, že mimozemský život je vo vesmíre celkom bežný. Inteligentný život až taký bežný nie je. Mohli by sme povedať, že na Zemi sa zatiaľ neobjavil.

 

• Akokoľvek sa zdá život ťažký, vždy je tu niečo, čo môžete robiť a byť v tom úspešní.

 

• Ľudia si na teba neurobia čas, ak budeš vždy len naštvaný a budeš si stále sťažovať.

 

• Všetci sme prepojení internetom, ako neuróny v gigantickom mozgu.

 

• Moja rada pre postihnutých je – sústreďte sa na veci, v ktorých vám nič nebráni a neľutujte to, čo vám choroba neumožňuje robiť. Nebuďte postihnutí duševne, ak ste postihnutí telesne.

 

• Sme iba vyvinutý druh opíc na nepodstatnej planéte obiehajúcej okolo priemernej hviezdy. No chápeme vesmír. To nás robí odlišnými.

 

• Keby nás raz mimozemšťania navštívili, môže to prebiehať podobne, ako keď Kolumbus prišiel do Ameriky, a to nedopadlo pre natívnych američanov veľmi dobre.

 

• Cestovanie časom sa berie ako súčasť vedeckej fantastiky. Einsteinova teória relativity však hovorí o možnosti ohýbať časopriestor tak, že vyletíte do kozmu v rakete a vrátite sa skôr, než ste odštartovali.

Mimochodom, Stephen zomrel presne v deň výročia narodenia Alberta Einsteina (14. 3. 1879). Nie je ten vesmír zvláštny?

Tweet