Senzor z grafénu má umožniť riadenie robotov myšlienkou

Grafén je materiál, ktorý je opradený mnohými legendami. Ľudstvo vie, že má veľký potenciál, no akosi ho stále nevie naplno využiť. V Austrálii našli jednu z možností – riadenie robotov myšlienkou

V súčanoasti to už asi neznie ako sci-fi ani ako super novinka, stále to však pôsobí veľmi lákavo a podľa profesorky Francesci Iacopi z tímu, ktorý za technológiou stojí, to funguje nielen v laboratórnych podmienkach, ale kdekoľvek a kedykoľvek.

„Vďaka tomu [tejto technológii] budú konzoly, klávesnice, dotykové displeje a rozpoznávanie pohybov rúk úplne zbytočnými technológiami.“

Mokré senzory a diera v hlave

BCI, čiže Brain to Computer Interface je typ rozhrania, ktorý umožňuje riadenie strojov pomocou myšlienky. Zvyčajne sú na to medicínske dôvody, takže napríklad pacient, ktorý prišiel o končatinu, môže ovládať protézu myšlienkou podobne, ako keby šlo o skutočnú nohu či ruku.

Keď Elon Musk dosiahne cieľ svojho projektu Neuralink a začne inštalovať mozgové implantáty do ľudských hláv, v podstate tým výrazne prispeje k tomu, aby takéto technológie fungovali aj mimo prostredia medicíny.

Implantáciou by sa totiž ostránili základné problémy, s ktorými BCI bojujú. Snímanie mozgových vĺn cez lebku je pomerne náročné a bez chirurgickej implantácie je možné hlavne pomocou headsetov, ktoré využívajú tzv. mokré senzory.

To znamená, že kontakt s pokožkou hlavy umožňuje gél, ktorý môže byť pre jej povrch dráždivý alebo môže byť problém s udržiavaním správnej pozície jednotlivých senzorov.

Grafén umožní suché snímanie

Kým však Elon vytiahne do boja proti umelej inteligencii spájaním ľudskej mysle so strojom, austrálski výskumníci prišli so suchou verziou snímania mozgových vĺn. Senzory vyrobené zo silikónu a grafénu sa zdajú dobré riešenie a pochádzajú od Defense Innovation Hub na Technologickej univerzite v Sydney.

Grafén je vrstva uhlíka hrubá iba jeden atóm a aby sa predišlo problémom s jeho oxidáciou (hlavne vďaka potu) a odolnosťou, do rovnice pribudol silikónový substrát. Pre ľudské telo je grafén prirodzený materiál, keďže uhlík nás z veľkej časti utvára (asi 18 percent). Okrem toho je aj vysoko vodivý a po pridaní silikónu tiež dostatočne odolný.

Prečítaj si tiež: Žijeme v System Shocku? Musk tvrdí, že Microsoft Bing Chat AI je ako SHODAN, čo sa zblázni a všetkých zabije

Ako funguje riadenie robotov myšlienkou

Systém pozostáva z miniatúrnych dekodérov čítajúcich mozgové vlny spárovaných so senzormi. Aby boli signály čo najčistejšie, vedci využívajú na vyčistenie šumu umelú inteligenciu. Tá im slúži tiež na dekódovanie signálov z mozgu.

Tím vytvoril headset na rozšírenú realitu, ktorý sníma mozgové vlny suchými senzormi za ušami. Zobrazuje šesť svetelných štvorcov, pričom každý z nich predstavuje iný príkaz pre robotického psa. Na jeho ovládanie stačí osobe s náhlavnou sadou iba pomyslieť a sústrediť sa na ten správny štvorec a robot okamžite dostane príkaz.

Presnosť snímania pri meraniach v spolupráci s austrálskou armádou vraj dosiahla až 94 percent.

Celkovo sú síce suché senzory menej presné ako tie mokré, v tomto prípade je však presnosť vysoká a keďže ide o suché snímanie bez invazívneho zákroku, systém z Austrálie by mohol mať pred sebou veľkú budúcnosť nielen v medicíne. Žiaľ, ako to už býva, ako prvé príde zrejme na rad vojenské využitie…

Ak ťa bavíme, klikni na tlačidlo a kúp nám pivo za 2€:

Staň sa súčasťou aktívnej komunity TechGuru SK/CZ na Facebooku a na Instagrame.

Nájdeš nás aj na YouTube

O autorovi

Peter Vnuk

Je celoživotným fanúšikom technológií a pracuje pre niekoľko popredných slovenských médií z tejto oblasti. Okrem produktových recenzií, spravodajstva zo sveta vedy a techniky, sa venuje tiež tematickým článkom na hi-tech témy, ako je umelá inteligencia, robotika, virtuálna realita a pod. Je mu blízka tiež herná sféra, preto recenzuje aj herné príslušenstvo a hry.