GameGuruRecenzie hier

Megarecenzia S.T.A.L.K.E.R. 2: Heart of Chornobyl. Fascinujúci návrat do Zóny

•15. január 2025

Po rokoch čakania a mnohých odkladoch je S.T.A.L.K.E.R. 2: Heart of Chornobyl konečne tu. Prináša ikonickú atmosféru, nový príbeh a nie úplne ideálny technický stav. Oplatí sa návrat do Zóny?

Ako verný fanúšik série S.T.A.L.K.E.R. som na dvojku naozaj tešil. Strastiplný vývoj hry, ovplyvnený aj situáciou v domovine vývojárov z GSC Game World, spôsobil nielen dlhé čakanie, ale aj niekoľko odkladov, pričom hra nakoniec vyšla až 20. novembra (listopad) minulého roku. Krátko po vydaní som sa aj ja vrátil do Černobyľskej Zóny.

Hneď na úvod musím napísať, že hra po vydaní rozhodne nebola v najlepšom technickom stave, čo bol aj dôvod, pre ktorý som ju na nejaký čas odložil. Nie úplne ideálny technický stav je stále chybičkou krásy, no aj napriek tomu som sa po čase opäť ponoril do skvelej, z minulých dielov známej atmosféry a po dosiahnutí jedného zo štyroch koncov vám prinášame recenziu na S.T.A.L.K.E.R. 2: Heart of Chornobyl.

Výprava do Zóny

S.T.A.L.K.E.R. 2: Heart of Chornobyl sa odohráva nejaký čas po udalostiach z predošlých dielov a užijú si ju aj úplní nováčikovia. Fanúšikovia predošlých dielov zažijú miestami intenzívny pocit nostalgie pri návšteve dobre známych miest, ktoré prešli nie len grafickou zmenou. Titul si perfektne zachováva svoju identitu a atmosféru predošlých dielov, obalenú do moderného grafického kabátu.

Hlavnou postavou je vojenský veterán Skif. Na začiatku sa prebudí doma a zistí, že jeho byt bol zničený anomáliou, ktorá sa objavila mimo Zóny a zanechala po sebe neznámy artefakt. Skif vezme artefakt a rozhodne sa vypraviť do Zóny. Tam ho dopraví vedec spolu so skenovacím zariadením, ktoré mu má pomôcť zistiť čo je záhadný artefakt zač.

Prečítaj si tiež: Meta mení pravidlá Facebooku: Koniec overovania faktov a návrat k slobode prejavu

Cez dieru v múre Skif vstúpi do Zóny, vybavený pištoľou, nožom, skenovacím zariadením a už spomínaným artefaktom. Krátko po vstupe sa situácia skomplikuje a hra postupne servíruje skvelý príbeh, kde každé menšie alebo väčšie hráčovo rozhodnutie má zásadný dopad na ďalší vývoj príbehu. Pri postupe hrou stretnete mnoho príbehových postáv, medzi nimi aj staré známe tváre z predošlých hier.

Každá z týchto postáv má svoje ciele a plány so Zónou a hráč sa musí rozhodnúť ku komu sa pridá, čo má zásadný dopad jednak na koniec, ako aj samotný priebeh deja. Nie raz sa mi stalo, že som zo zvedavosti nahral staršiu uloženú pozíciu len kvôli tomu, aby som zistil, ako sa udalosti odvíjali pri inom mojom rozhodnutí.

Samotný príbeh, ako aj dopad hráčových rozhodnutí je jedna z najsilnejších stránok nového STALKERa. Príbehové scény sú spracované perfektne a mimika postáv pôsobí priam filmovo, vďaka čomu skvele vtiahnu do deja. Len škoda, že vývojári podobnú mimiku a život nevdýchli postavám aj mimo týchto scén, kedy ich mimika a niektoré pohyby pôsobia minimalisticky.

Putovanie Zónou

Mapa, o rozlohe viac ako 60 kilometrov štvorcových, sa radí medzi najväčšie open world mapy súčasnosti a spolu s hlavými a vedľajšími úlohami poskytuje viac ako 100 hodín zábavy. Mapa je rozdelená do regiónov a veteráni z predošlých dielov v oblastiach ako Cordon alebo Zaton strávia kopu času návštevou a prieskumom známych miest z minulých dielov.

Bude ťa zaujímať: Posel smrti: Pouto krve vyzbieral už 1 200 000 Kč a vyjde

Každé miesto a zákutie na mape je spracované veľmi precízne a dýcha atmosférou na každom kroku a za každého počasia. Bavilo ma len tak sa potulovať Zónou a objavovať jej tajomstvá. Keď som sa konečne dostal do Pripiati, tak som spočiatku so zatajeným dychom kráčal opustenými a zeleňou zarastenými ulicami, kde sa dala atmosféra priam krájať. Pripiať je rozhodne najlepšie spracovanou oblasťou v hre, niektoré časti mesta sú stvárnené verne podľa reálnych lokácií, až do maniakálnych detailov, ako je vidieť na obrázkoch nižšie.

Počasie, či už ide o slnečnú oblohu, dážď alebo búrky, je spracované nádherne a hlavne pri búrkach a silnom vetri vidno najlepšie spracované efekty počasia, aké som doteraz pri hre videl. So zdvíhajúcim sa vetrom začnú vzduchom lietať listy a rôzne malé predmety, pri búrke zvykne blesk udrieť aj vo vašej blízkosti, čo má za následok nádherný svetelný efekt.

Len škoda že autori nezapracovali väčší vplyv počasia na postavu, hlavne počas búrok, ktoré pôsobia naozaj intenzívne. Okrem pre Zónu typických takzvaných emisií sa netreba počasia obávať a slúži len na dotvorenie atmosféry.

Čo ale určite má vplyv na hrateľnosť a hlavnú postavu sú anomálie. Okrem starých známych gravitačných, elektrických a ohnivých anomálií autori pripravili širokú škálu rôznych doslova impozantných a nádherne spracovaných anomálií, z ktorých väčšina ukrýva nejaký unikátny artefakt.

Za zmienku určite stojí anomália v podobe oblasti posiatej vlčím makom, alebo tornádo. Tieto „unikátne“ anomálie sú po objavení aj vyznačené na mape, na rozdiel od ostatných bežných anomálií.

Mnohé menšie anomálie sa hojne vyskytujú takmer na každom kroku. Niektoré sú viditeľné z diaľky, iné sú ťažšie pozorovateľné a nie je problém do nich vbehnúť, čo v tom lepšom prípade znamená len poriadny úbytok na zdraví.

Zásadná novinka: NVIDIA uvádza RTX 5090 a novú sériu 50xx

Čo sa týka mutantov, jednou z noviniek oproti „faune“ z predošlých dielov je akási zmutovaná mačka, ktorá imituje ľudský hlas. Ide o dosť agilnú potvoru, ktorá vie potrápiť, hlavne pri hre na gamepade. Ostatné beštie sú starí známi z predošlých hier, spracovaní do pekných detailov a bolo zaujímavé poriadne si ich obzrieť.

Toto ale odporúčam až potom ako ich porazíte. Natrafiť na nejakého mutanta osamote je pomerne vzácne, zvyčajne útočia v malých skupinách alebo väčších svorkách. Občas vznikali situácie, že bolo namiesto boja s nimi lepšie vziať nohy na ramená. Buď kvôli ich počtu alebo v snahe šetriť muníciu a liečivo. Predsa len S.T.A.L.K.E.R. 2 je survival hra a správne odhadnutie situácie a myslenie dopredu je kľúčové pre prežitie.

Pri putovaní Zónou je možné naraziť okrem mutantov aj na iných stalkerov, banditov a rôzne NPC. Tieto postavy a mutanti by mali byť riadení systémom A-Life 2.0, avšak ten momentálne prakticky nefunguje do takej miery, že následkom mi až nepríjemne často bola frustrácia, smiech a hnev.

Problémy s nefunkčnosťou A-Life 2.0 a nedokonalou umelou inteligenciou nepriateľov sú sprevádzané množstvom bugov, ktoré výrazne kazia herný zážitok. Napríklad nepriatelia sa často spawnujú v okruhu len 30 metrov od hráča, zvyčajne priamo za jeho chrbtom. Navyše sa občas stáva, že sa im úplne „vypne“ umelá inteligencia – jednoducho stoja na mieste a čakajú, kým ich hráč eliminuje.

Najviac sa tento problém prejavil v misii, kde bolo úlohou brániť dedinu pred útokom nepriateľov. Tí sa spawnovali neďaleko, no namiesto útoku stáli nehybne na mieste do doby, kým som sa k nim nepriblížil. Až vtedy sa rozhýbali a začali konať.

Možno ti uniklo: Mafia: The Old Country má nový trailer. Vieme, kedy vyjde

Autori však aktívne pracujú na opravných patchoch, ktoré by tieto nedostatky mali zlepšiť. Pokiaľ ide o spawnovanie postáv v Zóne, po poslednom patchi už sú viditeľné určité vylepšenia, ale k dokonalosti má hra stále ďaleko.

Aktivity v S.T.A.L.K.E.R. 2: Heart of Chornobyl

Hlavná dejová linka je spracovaná na výbornú a úlohy s ňou spojené rozhodne nenudia. Čo sa týka vedľajších úloh a misií, väčšinou som natrafil na úlohy typu niekoho nájsť/zabiť, alebo nájsť nejaký predmet, prípadne vzácny artefakt.

Avšak hra ponúka vedľajšie úlohy, v ktorých sa tiež treba rozhodnúť, od čoho závisí výška vašej odmeny, ale aj reputácia pri danej osobe. Veľkým problémom je opäť kopa bugov súvisiacich s hlavnými a vedľajšími úlohami.

Veľakrát sa mi stalo, že som napríklad nemohol dokončiť úlohu len kvôli tomu, že počas rozhovoru som nemal možnosť úlohu buď prijať, alebo dokončiť. Inokedy zasa bug spôsobil že postavy sa zasekli na mieste a ja som kvôli tomu nemohol dokončiť dôležitú úlohu a pomohlo len načítanie staršej uloženej pozície.

Výbava a boj v Heart of Chornobyl

S.T.A.L.K.E.R. 2 ponúka viac ako tridsiatku rôznorodých zbraní. Hráči môžu vybaviť Skifa taktiež rôznou zbrojou, ktorá zodpovedá ich hernému štýlu – od ľahkých a nie veľmi odolných oblekov a masiek, až po robustné zbroje a pokročilé helmy a masky, do najnebezpečnejších oblastí Zóny.

Hoď očkom aj na toto: Bude remaster Horké léto 1 a 2. Tvorcovia Poldu založili štúdio Svofia

Zbrane a zbroj možno rôzne vylepšovať a systém vylepšení sa oproti predošlým dielom zásadne nezmenil. Samozrejme, nechýbajú ani rôzne detektory, slúžiace na detekciu artefaktov a tie pokročilejšie ukazujú aj polohu anomálií v hráčovej blízkosti. Avšak oproti predošlým dielom sa z nejakého dôvodu musí hráč zaobísť bez ďalekohľadu a nočného videnia.

Absencia nočného videnia vo výbave zamrzí aj kvôli žalostne slabej baterke, s ktorou si musíte v noci a tmavých miestach vystačiť. Avšak predpokladám, že nočné videnie bude do hry pridané dodatočne, nakoľko rôzni „hi-tech oponenti“ nočným videním disponujú. No dovtedy si musia hráči vystačiť s baterkou, ktorú Skif zrejme kúpil v akcii z Wishu.

Zbrane sú vymodelované do najmenších detailov, s peknými animáciami prebíjania a odstraňovania ich porúch. Škoda len ich slabej životnosti, ktorá sa po väčšej výprave do Zóny a pár prestrelkách zníži kľudne aj o tretinu.

Tento problém je umocnený vysokými nákladmi na opravu zbraní a výstroje. V reakcii na spätnú väzbu od hráčov vývojári vydali aktualizáciu, ktorá upravila ceny týchto opráv. Ale aj tak ceny považujem za prehnane vysoké a celkovo nastavenie ekonomiky v hre by si zaslúžilo nemalé úpravy.

Inventár je taktiež spracovaný veľmi podobne ako v predošlých dieloch, avšak s tým rozdielom, že práca s ním je dosť nemotorná. Triedenie a ukladanie predmetov v inventári vyžaduje miestami trpezlivosť a automatické triedenie som nikde nenašiel.

Tiež zaujímavé: Microsoft popiera trénovanie AI na dátach používateľov

Čo sa týka gunplay, autori našli skvelý prienik medzi zábavnosťou a autenticitou. Zbrane v základnej výbave vedia pekne kopať, čo sa prejaví na presnosti hlavne pri automatických zbraniach.

Balistika je nastavená uveriteľne a na väčšie vzdialenosti zasiahnuť cieľ vyžaduje už trochu cviku. Takmer každá zbraň má niekoľko typov munície, ktorej správna voľba vzhľadom na situáciu môže byť rozdielom medzi životom a načítaním uloženej pozície.

V neskoršej fáze hry som sa dostal ku Gaussovej puške, ktorá od minulých dielov prešla zásadnou zmenou dizajnu a musím povedať že k lepšiemu. Munície do nej nájdete pomenej a jej kadencia je pomalá, no dokáže na jednu ranu skoliť aj oponentov v tej najlepšej zbroji.

Čo sa týka bojov, za predpokladu že AI má svoju svetlú chvíľku a funguje, sú intenzívne a nie raz sa mi stalo, že som bol nútený zvoliť taktický ústup. Nepriatelia sa snažia kryť, presúvať a vedia prekvapiť aj tým, že sa k hráčovi snažia dostať od chrbta, keď to prostredie umožňovalo. Ak som sa kryl a vedeli o mne, malá pozornosť v podobe granátu na seba nenechala dlho čakať.

Ich správanie, keď sa boj na nejaký čas preruší, určite potrebuje doladiť. V takej situácií sa až komicky rýchlo dostávajú do kľudného režimu a zabudnú na to, že polovica ich bratov v zbroji zomrela v intenzívnej prestrelke.

Technický stav a optimalizácia

Dovolím si tvrdiť, že hra je pomerne slušne optimalizovaná a na mojej RTX 3060 12GB som si pri rozlíšení FullHD mohol dovoliť nastaviť väčšinu grafických nastavení na High alebo Epic, a to pri DLSS nastavenom na Quality a zapnutom FSR 3.1.

Zaujímavý článok: Deti generácie Alfa chcú holografické AI počítače

Mimo väčších miest som mal viacmenej stabilných 70FPS, pokles som zaznamenal len v mestách a väčších zaľudnených dedinách. Samozrejme sa tu nájde občas nejaká chyba v textúre, glitch v animácií a podobne, ale určite v nižšej miere, než to bolo pri iných veľkých tituloch, ako napríklad Cyberpunk 2077 v čase jeho vydania.

O niečo častejšie boli problémy so zvukom. Zvuk mal tendenciu sekať a vypadávať, riešením problému bol reštart hry. Tento problém som vypozoroval v miestach, kde bolo rušnejšie, takže sa miešalo viacero zvukov.

Verdikt S.T.A.L.K.E.R. 2: Heart of Chornobyl

S.T.A.L.K.E.R. 2: Heart of Chornobyl má pred sebou ešte dlhú cestu, kým bude vychytaná väčšina bugov a vyladený jeho technický stav. No už teraz ide o hru, na ktorej vidno, že ju autori vytvárali so zmyslom pre detail a snažili sa zostať verní predošlým dielom.

Aj napriek veľkému množstvu chýb sa čakanie na pokračovanie oplatilo. Zóna je nádherná a jej prieskum baví, len škoda že jej chýba trošku viac života, v podobe plne funkčného A-Life. Takže oplatí sa vrátiť do Zóny? Podľa mňa určite áno. Aj keď možno stojí za to ešte chvíľu počkať, kým autori doladia nedostatky a dotiahnu detaily k dokonalosti.