BioShock Infinite recenzia

Nekonečno…? Nekonečná bola moja zmätenosť po dohraní hry.

autor recenzie: Pedro

Práve som dohral BioShock Infinite a plný dojmov som sa rozhodol okamžite napísať recenziu. Moje dojmy z hry sa prudko menili v jej priebehu. Najskôr som bol uchvátený, ohromený, doslova vo vytržení z nádhernej grafiky, prostredia a atmosféry, ktorou hra hráča zasiahne hneď v úvode. Doslova mi spadla sánka, keď som videl tie efekty. Poviem vám úprimne, toto bola asi zatiaľ najlepšie graficky vymakaná hra, akú som kedy videl. Ale to nie je všetko… O Bioshocku som pre vás uskutočnil bonusovú anketu v uliciach nemenovaného mesta… ! Prečítajte si ako to dopadlo…

Grafika a Prostredie

Začnem tým, čo je na hre to najvýraznejšie a najlepšie. Niečo som už vyzradil v úvode, nebudem tu skladať ďalšie ódy, tu nepomôžu ani obrázky, ani video. Toto si musíte vyskúšať na vlastnej koži. Keď som robil screenshoty pre recenziu, tak som si pripadal ako japonský turista v Louvre. Úžasné scenérie sú na každom kroku, a keby som vám ich chcel všetky ukázať, tak by táto recenzia mala tučnú galériu obrázkov, ako Facebookový profil Agáty Hanychovej. Nakoniec som sa zastavil pri počte 163 obrázkov, pochopiteľne ich nebudem všetky priraďovať k článku. Bude ťažké vybrať len zopár najlepších, ale inak to nejde.

Prostredie, grafika a efekty spolu tvoria skvelú atmosféru. Niet čo dodať.

 Hrateľnosť a Príbeh BioShock Infinite

Hrateľnosť je na vysokej úrovni. Ako je v moderných hrách už zvykom, animácie sú súčasťou hry, nie nejakým pred-renderovaným doplnkom. Narozdiel od Tomb Raideru, tu cítite hranicu medzi animáciou a hrou, čo je pozitívne, pretože viete, či sa od vás niečo očakáva, alebo máte len čumieť.

Najnovší Bioshock vás zavedie do mesta v oblakoch s názvom Columbia. Dej sa odohráva v r.1912, a čiastočne Columbia pripomína reálne americké mesto z minulosti, no všade vás obklopujú rôzne (asi) parou poháňané mechanické zariadenia a automaty, ktoré väčšinou s realitou majú málo spoločné. Jednotlivé budovy plávajú vzduchom, a pohybovať sa medzi nimi je možné ulicami (ktoré zrejme tiež plávajú vzduchom), ale aj špeciálnymi koľajnicami vo výškach, v štýle „húsenkovej dráhy“, na ktoré sa zachytíte hákom, a už fičíte. Jednotlivé „platformy“ sú prepájané akýmisi pohyblivými prepojovacími časťami. Tvorcovia nad tým viditeľne trošku aj uvažovali.

V úvode hry sa dozviete, že sa voláte Booker DeWitt, ste gambler, a máte dlhy (nie, nechýba mi tam dĺžeň!). Niekto si vás objedná, aby ste mu priviedli určité dievča, a tým zmažete svoj dlh. Toto dievča je Elizabeth, ktorá vás bude sprevádzať celou hrou, a bude komplikovať príbeh svojou schopnosťou otvárať akési trhliny v časo-priestore(alebo do iných dimenzií, alternatívnych realít, alebo čo za zvrhlosť to je…), no v úvodných pasážach ju musíte najskôr nájsť a vyslobodiť, keďže je väznená vo veži negatívnym hrdinom menom Comstock.

Hra je pretkaná rôznymi narážkami na bigótnosť a politiku tej doby, kadečo zosmiešňuje pomocou plagátov a rozhlasovej propagandy, a kostra príbehu je tak trošku nábožensky motivovaná. Čo to znamená? Comstock sám seba označuje za otca, spasiteľa občanov Columbie a ich proroka, a oni ho fanaticky uznávajú. Vás Comstock označí za falošného proroka, ktorého je potrebné odstrániť. Elizabeth je zas pre zmenu „Jahňa“, a hneď v úvode hry sa vás pokúsia pokrstiť…

Celkovo by som príbeh označil za šialený, prekombinovaný, nepochopiteľný, prehnaný… a autorovi by som odporúčal lepšieho terapeuta, ako toho, ktorého už má, alebo aspoň silnejšie lieky… Niekomu sa to môže páčiť, mne sa nepáčilo.

Akčná zložka

Akčná časť hry je vlastne jej jadrom, aj keď hra silne zaváňa adventúrou, stále je to predsalen FPS, takže väčšinu času budete strieľať a nakopávať zadky rôznym nepriateľom, ktorý vás, „falošného proroka“, chcú poslať na večný odpočinok. Na obranu vám bude slúžiť pomerne skromný rôznorodosťou, ale dostačujúci účinnosťou, arzenál zbraní, ako samopaly, brokovnice, rotačný guľomet, ostreľovačka, atď.

V neposlednom rade budete nepriateľom znepríjemňovať život svojimi mentálnymi schopnosťami, ktoré sú poháňané nie „manou“, ako sme v hrách zvyknutí, ale -podržte sa- soľou! Takže keď napríklad skonzumujete niečo, čo obsahuje soľ, doplníte si tým množstvo soli v tele, a môžete proti nepriateľom použiť svoje mentálne schopnosti, ktoré sa postupne učíte, a zdokonaľujete si ich v automatoch za peniaze. Schopností je viacero, napríklad dokážete nepriateľa zdvihnúť do vzduchu, absorbovať poškodenie a obrátiť ho proti nemu, nechať ho napadnúť kŕdľom vrán, či posadnúť ho duchom (moja obľúbená schopnosť 🙂 ), a tým ho nakrátko donútiť, aby strieľal do vlastných radov – veľmi užitočná vecička.

O Elizabeth sa počas bojov báť nemusíte, ona sa o seba postará, nemusíte ju chrániť, skôr naopak, pomôže ona vám. Ak sa vám míňajú náboje, ona pre vás nejaké pohľadá, a hodí vám ich. To isté platí o lekárničkách a soľničkách, takže dosť často vám zachráni krk. Takisto vám prihráva aj peniaze, keď nejaké nájde, varuje vás pred silnými nepriateľmi, ukáže prstom na dôležité veci, a vypĺňa chvíle keď sa nič nedeje konverzovaním s vami. Jej umelá inteligencia je perfektná, nikdy mi v boji nezavadzala, a keď sa dalo, pomohla s otváraním zámkov.

Nedostatky a Negatíva BioShock Infinite

O Bioshock Infinite sa už pred jeho vydaním hovorilo ako o hre roku, a stále sa o ňom tak hovorí. Podľa mňa je to vec vkusu. Moje očakávania boli vysoké, a čiastočne naplnené. Detaily, ako napr. to, že v jednom momente môžete mať pri sebe iba dve zbrane, a keď chcete inú, musíte jednu z nich zahodiť, to by sa dalo prehliadnuť. Alebo to, že Elizabeth vypĺňa čas náhodným „obkúkaním“ okolia, a pritom niekedy dôjde k chybe, kde si obzerá horiaci dom strčením hlavy do ohňa. To sú drobnosti. GamerHatera vo mne prebudil samotný príbeh hry. Skúsim to popísať tak, aby som nespoiloval.

V priebehu hry budete postupne odhaľovať rôzne informácie o Comstockovi, Elizabeth, atď. V skutočnosti však bude stále viac otázok ako odpovedí, a keď už si v závere budete myslieť, že ste na to prišli „kto za koho kope“ a „kde je Dunčo zakopaný“, tak vás príbeh udrie do tváre nejakým úplne šialeným zvratom, a ste zase len zmätený a rozčarovaný (aspoň ja som bol).

Záver

A tu sa dostávam k záverečnému zhodnoteniu hry. Bioshock Infinite je monštrózna hra v rôznych aspektoch, je vzhľadovo krásna, chvíľami strašidelná a plná záhad. Jej spracovanie zabezpečí, že často budete od úžasu otvárať ústa ako pri preventívnej prehliadke u vášho zubára.

No pri rozplietaní klbka príbehu budete zrejme ako ja len krútiť hlavou, a možno budete dokonca aj nasrdení. Preto som sa rozhodol záverečné zhodnotenie urobiť netradične – celé to záleží na tom kto ste, aký ste, a čo od hry očakávate, a tak som sa spýtal náhodných okoloidúcich, ako hodnotia Bioshock Infinite. Názory sa rôznia, a preto si nájdite ten, ktorý vám je najbližší, a zariaďte sa podľa neho:

 

Jozef Psycho, 46 rokov, fanúšik psychologických filmov, hororov, Dermakolu a Demerolu:

„Čéče, parádička! Tá temná atmosféra, strašideľné zvuky, psycho-hlboká zápletka.. top hra! Odporúčam!“

 HODNOTENIE:10/10

 

Ján Novák, 19 rokov, priemerný hráč, ktorý sa nevyžíva v hlbokých príbehoch, a zápletkách, fanúšik Lewisa Hamiltona (obdivuje jeho orientačný zmysel a vkus na baby):

„Trailery vyzerali super, aj hra vyzerá super, ale ten príbeh je fakt hrozne prekombinovaný, to už fakt prehnali, šak ja som nepochopil ani prd makový! Nadpriemer len pre tú grafiku a efekty, to s tými rukami bolo super! “

 HODNOTENIE:6/10

 

Ladislav Takáč, 58 rokov, odborník na PC, a profesionálny nervák:

„Ty kkt, šak to neni možné jak ma vytočili! Ten kkt čo vymyslel ten sku****ý príbeh musel byť prij***aný od malička! Toho asi mama nekojila! Miesto neho mala mať radšej vreco zemiakov dpč! Keby som ho dostal do rúk, tak mu najprv takú prij***m, že mu sopel oko vyrazí, a potom si vypýtam moje peniaze naspäť! Tá hra je čistá kktina na n-tú, a tú ich prečančanú grafiku môžem je**ť, normálne si pôjdem po vymazaní tej sr*čky vypláchnuť harddisk, ty kokos! A čo tam v závere porobili jaké pi***iny, to je na kopanec do rozkroku! Môžem dať mínus? Nie?! Tak nula!!!“

 HODNOTENIE:0/10

 

Henrych VIII, 522 rokov, pacient psychiatrickej liečebne, fanúšik Škody Tudor :

„Fascinujúce, famózne, bravúrne! Som interesovaný expresívnym zobrazením psyché hlavných aktérov. Ten dadaistický kontrapunkt príbehu len podčiarkuje exponenciálny nárast mojej excitácie!“

 HODNOTENIE:11/10

Marek Múdry, 25 rokov, to on je ten človek, ktorý správne a úplne pochopil Matrix, a má poňatia o čom je Inception:

„No, dalo mi to zabrať, ale pochopil som to… on bol vlastne sám sebe… nie počkaj… ona bola… či vlastne nie… a potom ako tam bol ten duch jej mamy, vlastne nie jej mamy, či ano? … no neviem ti to takto riadne vysvetliť, ale super, pochopil som!“

 HODNOTENIE:9/10

Johan Mráz, 36 rokov, hráč, ktorý očakáva strieľačku bez dôrazu na príbeh, fanúšik Jackieho Chana:

„Ty kks, že FPS.. tak zastrieľaľ som si, ale tie kecy medzi tým?! Kto vlastne bola tá Eliška či ako sa volala? Koho to zaujíma. No bod mrazu, čo ti poviem…“

 HODNOTENIE:3/10

Hilda Číra, 86rokov, rádová sestra z Nemocnice u Nemilosrdných bratov, fandí Ježišovi:

„Biosock Infinite? Áno synu, hrala som, ale nedohrala. Príliš hriešne, dávam iba jeden bod za zmienky o krste na začiatku.“

HODNOTENIE: 1/10

 

Adolf Winnetou, 41 rokov, fanúšik konšpiračných teórií, otvorených otázok a zatvorených odpovedí:

„Výborná hra, ja som to tušil, že to takto dopadne. Vlastne nie, netušil, a to je na tom to super, že to bolo totálne prekvapenie a šok! Bravó, tlieskam! Len tak ďalej! Mimochodom, Elvis žije, je o tom video na Youtube!“ 

 HODNOTENIE: 10/10

Nuž, vyberte si … čo človek, to názor. Mne sa nový Bioshock páčil, a klamal by som keby som povedal, že to nebol zaujímavý zážitok. Ale samotný príbeh ma svojou prehnanou zložitosťou skôr zmiatol, a záver hry ma vyslovene naštval, takže:

moje HODNOTENIE : prinajlepšom 7/10.

 

Na záver ešte jeden bonus: Požiadal som pána, ktorý tvrdil, že príbeh pochopil, aby bol taký láskavý a vysvetlil nám, menej chápavým, o čo v príbehu nového Bioshocku konkrétne ide, a kto je kto… video nájdete v nasledujúcom odkaze (bez obáv, žiadny spoiler! 😀 ) :

>>> KLIKNITE SEM, OTVORÍ SA VIDEO  <<<

O Autorovi

Peter Vnuk
Peter Vnuk
Je celoživotným fanúšikom technológií a pracuje pre niekoľko popredných slovenských médií z tejto oblasti. Okrem produktových recenzií, spravodajstva zo sveta vedy a techniky, sa venuje tiež tematickým článkom na hi-tech témy, ako je umelá inteligencia, robotika, virtuálna realita a pod. Je mu blízka tiež herná sféra, preto recenzuje aj herné príslušenstvo a hry.

Komentárov: 2

  1. WorkingPedro hovorí: Odpovedať

    Ďakujem za obsiahle vysvetlenie 🙂 aby nedošlo k omylu – ja som hru neodsúdil, to by bolo príliš kruté… snažil som sa skôr zahrnúť do celkového hodnotenia pocity, ktoré vo mne vyvolala… v prvých momentoch hrania som mal pocit „WOW! toto bude hra storočia!“ a pozeral som okolo seba s otvorenou hubou :-O ale neskôr, keď sa začal príbeh komplikovať, moje emócie šli dolu, a skončilo to niekde za hranicou rozčarovania… neustále som bol nútený namáhať šedú kôru mozgovú, aby som chápal o čo tvorcom šlo, a keď som nepočúval všetky tie zvukové nahrávky rozhádzané po svete, tak samozrejme, že mi všeličo ušlo… takže ja by som povedal, že nový Bioshock je umelecké dielo, a tým pádom je nie každým pochopený 🙂 rozhodne nie mainstreamovým hráčom…

  2. whiplash1983 hovorí: Odpovedať

    Nuž, u mňa je táto hra jedna z tých neopakovateľných herných zážitkov, ktoré sa rodia maximálne tak raz za pár rokov. Nie je to ani tak kvôli hrateľnosti, ktorá mohla byť určite viac nápaditejšia a nestavať len na jednom akčnom štýle (chýba tomu niečo, na štýl Dishonored), ale na druhú stranu, Ken Levine chcel FPS, má ju mať a popravde v porovnaní s konkurenciou v FPS žánry pôsobí táto hra stále ako zjavenie (okrem jednej úžasnej výnimky menom Far Cry 3). Keď sa teda na hru pozeráme ako na strieľačku a neočakaváme od nej pomaly všetky herné žánre v jednom, je to neskutočne zábavná strieľačka, v ktorej najmä v perfektnom móde 1999 musíme naozaj improvizovať, aby sme prežili. Ako som ale napísal na začiatku, nie je to práve hrateľnosť, ktorá túto hru (aspoň) v mojom ponímaní vyvyšuje ku oblakom. Je to najmä úžasné, originálne, nápadité a nádherné prostredie Columbie, rekflektujúce témy diskriminácie, rasizmu, nacionalizmu, patriotizmu a honbe človeka za mocou. Tieto témy v moderných FPSkách môžeme nájsť asi len ťažko. Čítal som, že podľa niektorých ľudí boli tieto témy odzrkadlené v hre len povrchne, čo si môžem jedine vysvetliť tým, že títo ľudia vôbec nevenovali pozornosť detailom, ktoré obklopovali celý príbeh (voxofóny, dialógy obyvateľov atď). Podľa niekoho, je to zlý Story-telling, ja ho len kvitujem. Priam neznášam to, keď musí byť celý príbeh naservírovaný ako na podnose a človek je len tak pasívnym príjemcom, nemá ani nutkanie nad ním viac rozmýšľať a hľadať otázky na odpovede vo svete, v ktorom hrá. Bioshock Infinite vyniká tým, že je vždy tak dva kroky pred hráčom a hráč má tak stále nutkanie sa dozvedieť, čo sa stane ďalej a skutočne musí nad dejom rozmýšľať, spájať si úlomky informácii a vytvárať si tak obraz celku. V tomto osobne vidím obrovskú znovuhrateľnosť a zo svojej skúsenosti viem, že pri druhom prechádzaní som si uvedomil, ako je príbeh neskutočne prepracovaný, lebo človek jednoducho pri prvom prejdení nemá šancu vstrebať všetko, čo je len dobré, lebo kladie isté štandardy na hráča. Postavy sú napísané a nadabované absolútne odzbrojujúco. A ten koniec. Neviem kedy naposledy som bol z hry tak prekvapený na jej konci a zároveň si uvedomil, že to nebol len koniec na efekt, ktorý ma tak 2 minúty a v podstate nič nevysvetlí. Práve preto, že sa hráčovi začínajú vynárať otázky okolo toho, čo sa práve stalo, čo všetko prežil, chce si hru zahrať znova a preskúmať detaily príbehu viac. Bodaj by takýchto ambicióznych príbehov vychádzalo viac….. dokázal by som písať do nekonečna, ale pridám ešte len toľko chcené vysvetlenie herného príbehu, nech sa páči 🙂 Článok síce nie je môj, ale snáď si aspoň ľudia uvedomia, aký perfektný príbeh odsúdili. ktorý jednoducho v posledných rokoch vo svojej originalite na poli hier nemá obdobu – DeWitt po bitvě u Wounded Knee, kde masakroval indiány, přistoupil na očistec od sekty baptistů, čímž ze sebe smyl své hříchy. Přijal nové jméno Zachary Comstock. Stal se politikem a potkal vědkyni Rosalinde Lutece, která díky svým pokusům objevila alternativní vesmíry. Taky objevila vznášející se atom, díky kterému mohla vzniknout Columbie. Stejně tak vytvořila stroj na otevření brány do oněch alternativních vesmírů – teary. Aby stroj vyzkoušela, otevřela si tear do reality, kdy existuje jako Rober Lutece. Roberta přivedla s sebou do Columbie, aby jí pomáhal v pokusech. (Stroj ale měl vedlejší účinky a některým lidem způsoboval různé nemoci).

    Comstock, který pomocí stroje koukal do budoucnosti, se stal neplodným. Díky tomu nemoh zplodit potomka, který by vládl v Columbii po jeho smrti. Proto pomocí dalšího tearu se chtěl vrátit do reality, kde DeWitt nepřijal Baptistický očistec a nestal se Comstockem. V této realitě se oženil a s ženou čekali dítě. Manželka mu ale při porodu umřela a stal se svobodným otcem. Z toho měl deprese a byl smutný. Začal chlastat a bylo mu vše jedno. Taky propadl hazardu a měl veliké dluhy. O svoji dceru Annu se moc nestaral.

    Comstock za ním tedy poslal Lutece, aby mu řekli, že když jim dá své dítě, jeho dluhy budou splaceny. On souhlasil a dceru jim dal. Jenže si to hned rozmyslel a běžel za Letuce ať mu dceru dají zpět. Oni ale prošli tearem a utekli mu. Přitom dceři ufikli malíček při zavírání tearu. (Anna díky tomu existuje ve dvou realitách, proto umí dělat teary sama od sebe).

    Comstockova manželka Annu nesnášela a nechtěla jí. Proto jí Comstock dal do věže a hlídat jí nechal songbirdem. Manželka ale chtěla lidu Columbie říct, jak to s Annou doopravdy je. To Comstock nechtěl a proto jí zabil (sved to na tu černošku, proto založila revoluci VOX). Během toho Lutece viděli ve stroji, co se s Annou stane v budoucnu (stane se z ní zlá diktátorka). Tomu chtějí zabránit tím, že jí chtějí vrátit do její opravdové reality k DeWittovi.

    Comstock ale jejich plán odhalí a najme Finka (technik, který vytvářel všechny vymoženosti) aby Lutece zabil při používání stroje, když budou vytvářet tear zpátky k DeWittovi. Fink stroj sabotuje, ale Lutece neumřou, ale promítnou se do všech existujících realit (proto jsou všude). Takže se k DeWittovi dostanou. Do doby 20 let po únosu jeho dcery.

    DeWitt po únosu Anny byl hodně na dně (proto si na ruku vypálil její iniciály AD, aby na ní nezapomněl) – o těch iniciálech samozřejmě ví Comstock a myslí si, že by Devitt mohl přijít do Columbie, proto vytvoří plakáty „false shaperd“ s AD iniciály a rozhlašuje, aby na to lidi dávali bacha.

    Takže Lutece dostanou DeWitta do Columbie pod záminkou splacení dluhu. Při jeho cestě se mu pamět ztracené dcery, přemění na pamět jenom o té práci ať splatí dluh. Proto neví, že Elizabeth je Anna.

    V Columbii objeví všechny ty zrady (zabití Comstockovi manželky, sobotáž na Letuce. Revoluce atd.) Díky duchovi tý manželky se dostane do reality, kde Elizabeth je stará a stala se z ní diktátorka (ničí New York). Ona má ale výčitky a dá mu papírek, kterej má dát jí když ještě mladá aby tomu předešla.

    Oba se pak dostanou ke Comstockovi, kterej říká DeWittovi ať Elizabeth řekne, jak ztratila prst, on to ovšem neví. Nasere se a sejme proto Comstocka. Zničí syphon, kterej brání moci Elizibeth. Ta díky tomu je v plný síle a sama zjistí, jak to všechno bylo. Zjištuje že DeWitt se stal Comstockem po Wounded Knee. Je nutný DeWitta zabít než se jím stane. To on přijme.

Pridaj komentár