Ako sa do hory kajnšmetke, tak sa z hory kožmeker!

Ak patríte medzi tých, ktorí sa aspoň raz denne “zastavia” na sociálnych sieťach, určite vám neunikol fenomén posledných dní. Pani Beáta a jej vystúpenie v relácii Páli jej to. Opäť som sa rozhodol, že ponúknem aj iný pohľad na vec. Ak čakáte, že budem moralizovať, tak vás sklamem. To nemám v úmysle. Ponúknem vám len objektívne a krátke zamyslenie sa. Celá “kauza” má dva rôzne pohľady a ja vám nepoviem, ktorý je ten správny.

Po prvotnom ošiali (ktorý možno ešte trvá) a množstve výsmechu sa začínajú objavovať hlasy, ktoré pani Beátu ľutujú a cítia s ňou. Áno, je to tak, je dôvod ľutovať ju. Ona sama sa vyjadrila v zmysle “Kajnšmetke mi zničilo život a už to rieši môj právnik” (netuším, ako to chce riešiť, keď sa jej smeje skoro celý národ). Ja by som povedal, že vec má dve stránky – keď účinkovala v takejto relácii, mala by s tým počítať, že sa môže strápniť… nebola by prvá. Bolo viac podobných “kožmekerov”, len sa im nedostala takáto publicita. Druhá stránka veci je, že stokrát opakovaný vtip postupne stráca svoj humor a už iba ubližuje.

Otázka adekvátnosti výsmechu je tiež sporná – zachytil som informáciu od človeka, ktorý údajne videl jej profil na sociálnej sieti, kde sa často vysmievala z iných ľudí. To by nasvedčovalo tomu, že si to zaslúži a karma je sviňa, ako sa vraví… Ktovie, či je to pravda. Pravdou ale určite je, že výsmech takéhoto masového typu jej môže značne znepríjemniť život, čo je už zrejme vysoká daň za zábavu. Každopádne pani Beáta podnietila nielen ziskuchtivých tvorcov tričiek s motívmi kajnšmentke, DJov v ich hudobnej tvorbe, ale aj ľudovú tvorivosť. Vznikla kopa rôznych obrázkov, na ktorých sa ľudia bavia a to môžeme považovať za pozitívne. Napríklad:

Možno je to trochu kruté, ale humor je už raz taký – vždy niekoho uráža, uťahuje si. Či sú to vtipy o svokrách, manželoch, blondínkach, policajtoch, alkoholikoch, národnostných menšinách… prakticky vždy tie najobľúbenejšie kategórie niekoho urážajú. To nie je slovenský fenomén, ako niektorí v diskusiách tvrdia, to je ľudský fenomén. Ak by mali na svete existovať iba vtipy, ktoré nikoho neurážajú či nezosmiešňujú, bol by to smutný a nudný svet. Fanúšikovia čierneho humoru majú jedno porekadlo – “Čierny humor je ako nohy, nie každý ho má”. Ak vás takéto “srandičky” urážajú, možno by bolo lepšie naučiť sa nad to povzniesť, pretože v tomto sa ľudia nikdy nezmenia a vždy sa budú smiať na druhých.

Filozofická otázka je, či je správne si uťahovať, keď osem ľudí sa na tom zasmeje, ale dvaja sa urazia či naštvú. Tiež je otázne, či v tomto konkrétnom prípade úroveň ublíženia pani “autorke” je taká, že by sme sa mali krotiť, či nie. Môj názor je taký, že humor je niečo, čo sa nedá regulovať, nemôžete niekomu diktovať na čom sa môže smiať a na čom nie, čo je vtipné a čo nie. Takisto hranica, kde je to ešte zábava a kde už trapas je pre každého inde.

Jediný záver, čo sa dá z toho všetkého urobiť je ten, že keď sa objavíte pred kamerou, treba s tým počítať, že sa môžete stať budúcim “kožmekerom”. Niekoho to zloží, niekto si na tom, že sa mu smejú, založí kariéru (napr. p.Pátrovič). Takže ak sa neviete zasmiať sami na sebe, alebo zle znášate trému, radšej to neriskujte a nechoďte do televízie, lebo raz zakopnete a internet si na vás zgustne. Tak, ako teraz pani Beáta, aj vy budete musieť pretrpieť ten čas, kým to prehrmí a verejnosť sa začne baviť na niečom/niekom inom.

Peter Vnuk alias Pedro

Tweet