Gorily v hmle. 25 rokov po Nežnej revolúcii.

Hneď v úvode poviem, že tento článok vyjadruje moje osobné úvahy, pohľady a názory. Nemusíte sa s nimi stotožňovať a nemusia byť vždy objektívne, no nevadí mi to. Ide o úvahu občana, nie politológa.

Štvrť storočia, zmenilo sa niečo?

Všetci tí, ktorých niekto počúva, v týchto chvíľach bilancujú. Prešlo štvrť storočia od Nežnej revolúcie v r.1989. Priznám sa, že som mal vtedy iba 7 rokov, takže si už iba hmlisto spomínam na vtedajšie udalosti a život pred revolúciou. Za tie roky som sa však napočúval dosť príbehov a názorov od ľudí, ktorí zažili “komančov”. Väčšina tvrdí, že revolúcia bola iba divadlo, ktoré komunisti nachystali, aby legalizovali svoje obrovské majetky. Logika v tom je, keď si pozriete, koľko z nich, alebo ich potomkov je dnes bohatých a stále v politike. Na moje prekvapenie sa však často stretávam aj s takýmto názorom:

“Keby boli komunisti dovolili slobodne podnikať, dodnes by boli pri moci.”.

To je možná odpoveď na otázku, čo ľuďom najviac vadilo. Zrejme ešte viac, ako nesloboda prejavu, nesloboda pohybu a vymývanie mozgov, vadila mnohým nesloboda uplatnenia vlastných schopností a upieranie možnosti vyniknúť. V Maďarsku však podnikanie dovolené bolo a tiež sa komunistov zbavili, takže toto “riešenie ľudu” asi nie je celkom zásadné.

K zmene teda došlo, podnikať sa môže. Problém je ale oveľa zložitejší. Zistilo sa, že po umožnení podnikania ľudia plačú za vtedajšími sociálnymi istotami (čiže by chceli vlastne hybrid medzi socializmom a kapitalizmom). Tak sa otvorilo “okno príležitosti” pre politikov, ktorí majú sociálny program a sľubujú istoty. Bohužiaľ, ako sme sa už presvedčili, v našich končinách sú politici buď modrí alebo červení, ani jeden z nich nevie uvažovať zlatou strednou cestou a ani jeden z nich neplní sľuby. Jedni uvažujú príliš ekonomicky a nedbajú na sociálne dopady a druhá strana bez rozmyslu skúša rôzne sociálne experimenty bez toho, aby domýšľala ekonomické dôsledky.

K zmene tiež došlo v slobode prekročenia hraníc… Cestovať môžeme kamkoľvek, no zabudli sme na to, že možnosť ešte neznamená schopnosť.

Pri bežných slovenských platoch si sotva môžeme dovoliť cestovné do práce a nieto ešte ísť niekam na Bahamy či do Turecka na kebab.

Kam to smeruje?

Zmietame sa v kŕči. Striedajú sa nám červená s modrou. Ľudí to už dávno prestalo baviť a čím ďalej, tým menej sa zúčastňujú na voľbách a referendách. I keď sme národ holubičí, pokus o protesty tu bol. Pri tzv. kauze Gorila sa ľudia pokúšali niečo zmeniť, no protesty boli v očiach verejnosti bagatelizované a zdiskreditované, takže ďalšia revolúcia sa nekonala. Gorila však ukázala zaujímavú vec, ktorú ja tvrdím už dávno, že v slovenskej politike proti sebe nestojí dobro a zlo, ako si väčšina voličov myslí, ale zlo a zlo. Ľudia si už roky volia menšie zlo, alebo volia proti niekomu. To určite nie je v poriadku. Modrí a červení voliči sa medzi sebou osočujú, urážajú, škatuľkujú… a politici sa im smejú do tváre, pchajúc si do súkromných vreciek štátne peniaze.

Ako to vyriešiť?

Najskôr vám poviem, ako si predstavujem, že by to malo byť. Ideálny stav by nastal, ak by sme našli politikov, ktorí vidia ďalej, ako 4 roky dopredu a neuvažujú systémom “po nás potopa”. Tí by robili rozhodnutia a reformy zvažujúc dopady na občanov, i na štát, bez ohľadu na to, či o 4 roky vyhrajú voľby. Takže presný opak toho, čo sme tu za 25 rokov videli. Ak si to zrekapitulujeme, tak sme videli iba rodinkárstvo, podvody, klamstvá, tunelovanie, dokonca viac či menej politicky motivované vraždy, osočovanie opačnej strany, odpútavanie pozornosti od káuz, atď. Nikto sa však za nič netrestá, lebo všetci majú “špinu za nechtami”, každý na každého niečo vie a pri pravidelnom volebnom otočení pomeru síl by sa im to mohlo vrátiť. Človek sa až čuduje, že politikom nevadí vytvárať takéto prostredie, keď v ňom sami žijú (aj keď si žijú ako mocní boháči, ale žijú tu).

Takže tam niekde je zrejme možné riešenie. Moc pochádza z ľudu. Môžeme vyvolať ďalšiu revolúciu. Nežnú či brutálnu, to už je jedno.

Ako vidíme, nie vždy vedie revolúcia k jednoznačnému víťazstvu, ale niekedy rozmlátenie pár hláv či vyhodenie z okna (tzv.defenestrácia) pripomenú politikom, že bez nás by neboli tam kde sú.

Druhá možnosť je, že to budeme skúšať, až kým nenájdeme vládnu garnitúru, ktorá uvažuje v širších súvislostiach a keď aj bude kradnúť (to by sme prežili, už sme si zvykli, že nekradnúci politici asi neexistujú), ale bude kradnúť iba toľko, aby štát prosperoval a ľudia boli spokojní. To by bol moment, keď by sme sa konečne prestali tak intenzívne zaujímať o politiku a mohli by sme sa viac venovať životu. Sem-tam by prišla nejaká tá kauza, ale nebolo by to tak bolestivé, ako keď napríklad jeden nemenovaný politik (držiteľ ocenenia “Minister financií roka 2004” podľa časopisu Euromoney) zle spočítal kurzy mien a stálo nás to miliardy korún.

Záver

Riešenie je teda zrejme v nových tvárach s novým myslením, keďže tie staré sme už stokrát videli a neoplatilo sa nám dať im moc. Musia to však byť skutočne nové tváre, nie iba akože nové tváre, ktoré sú v skutočnosti v pozadí napojené na tie staré. To sa ľahko povie, ale ťažšie urobí. Keď sú prasce pri válove, nepustia len-tak medzi seba novú mladú svinku …

Je možné, že by sme sa mali lepšie a menej by sa opakovala veta “Za toto sme štrngali kľúčami?!”, ak by už pri moci bola iba generácia, ktorá komunizmus nezažila, pretože keď sa na to pozrieme objektívne – myslenie doterajších vlád bolo pokrivené predošlým zriadením. Veď prečo nás asi EÚ napomína a pokutuje za nesprávne čerpanie eurofondov? Pretože kompetentný radšej nebude dotovať nikoho, ako by mal prideliť peniaze niekomu, kto nie je jeho kamarát alebo rodina. “Kto nekradne, okráda svoju rodinu”. Tak sa vtedy hovorilo a zrejme to má staršia generácia príliš pod kožou. Na druhú stranu – ak je aj tá novšia generácia vychovávaná tou staršou, neviem-neviem.

Zostáva iba dúfať a hľadať nové tváre s novým myslením, alebo si zopakovať defenestráciu…

Pedro

PS: Nie som napojený na nijakú politickú stranu, ani nenaznačujem, aby ste volili niekoho konkrétneho. Rád by som vyvolal prebudenie a zmenu v myslení ľudí, no to je vec, ktorá sa nestane prečítaním jedného článku.

O autorovi

Peter Vnuk

Je celoživotným fanúšikom technológií a pracuje pre niekoľko popredných slovenských médií z tejto oblasti. Okrem produktových recenzií, spravodajstva zo sveta vedy a techniky, sa venuje tiež tematickým článkom na hi-tech témy, ako je umelá inteligencia, robotika, virtuálna realita a pod. Je mu blízka tiež herná sféra, preto recenzuje aj herné príslušenstvo a hry.