Znie to neuveriteľne, no je to dôkaz, že veda a technika pokročila do neuveriteľných sfér. Užitočnosť bude hlavne pri umelých náhradách tkanív.
Vedci z Worcester Polytechnic Institute, University of Wisconsin-Madison a Arkansas State University-Jonesboro spolupracovali na interdisciplinárnom projekte, ktorý zrejme vyriešil problém moderného bioinžinierstva. V súčasnom stave vývoja totiž ani 3D tlačiarne neumožňujú pri tvorbe umelých tkanív vytvoriť umelý vaskulárny systém rozvetvený až po najmenšie kapiláry.
Srdce z lista špenátu
Takýto systém musí byť schopný prenášať kyslík, živiny a základné molekuly nevyhnutné na rast tkaniva. Zvieratá a rastliny používajú trochu iný systém na takýto transport, no napriek tomu sú tu až prekvapivé podobnosti. Na experiment použili debunkovanú vzorku špenátového lista a do jeho cievneho systému vpustili tekutiny, mikroguličky simulujúce krvinky aj skutočné ľudské bunky. Výsledok je kvázi srdce, ktoré po pripojení na umelý srdcový sval môže začať biť.
Tento pokus by mohol otvoriť dvere pre ďalší výskum v oblasti umelých náhrad poškodeného srdca pri pacientoch po infarkte.
Hlavný autor práce “Crossing kingdoms: Using decellularized plants as perfusable tissue engineering scaffolds”, Joshua Gershlak, vysvetlil, že na myšlienku ho priviedol pohľad na štruktúru cievneho systému lista špenátu, ktorý mu pripomenul aortu (veľká cieva, zásobujúca srdce).
Mysleli sme si, že to nebude fungovať, no ukázalo sa, že je to pomerne jednoduché a opakovateľné aj na iných rastlinách.
Bunky sa z lista odstránia saponátovým roztokom a zostane iba akási kostra, zložená hlavne z celulózy, ktorá je pre človeka neškodná.
Peter Vnuk
Zdroj: wpi.edu
