Čo je to EPR paradox?
EPR paradox predstavuje významný myšlienkový experiment, ktorý v roku 1935 navrhli traja fyzici – Albert Einstein, Boris Podolsky a Nathan Rosen – s cieľom spochybniť úplnosť kvantovej mechaniky.
Názov paradoxu je odvodený z ich priezvisk. V podstate ide o kritiku konceptu kvantového prepojenia (entanglement), ktorý sa podľa autorov javí ako porušenie princípu lokality, teda predstavy, že objekty môžu byť ovplyvňované len v rámci svojho bezprostredného okolia.
Prečítaj si tiežČo je to koherencia?
Čo je to koherencia? Koherencia je mierou vnútornej súdržnosti prvkov v systéme, jave, texte či myslení. V optike označuje schopnosť vĺn udržiavať konštantný fázový rozdiel, čo vedie k interferenčným vzorom. Laserové svetlo je príkladom vysokej koherencie s úzkou časovou a priestorovou koherentnosťou. V lingvistike zabezpečuje logickú a tematickú kontinuitu medzi vetami či odsekmi, podporuje zrozumiteľnosť […]...
EPR argument vychádza z hypotézy, že ak kvantová mechanika tvrdí, že stav jednej častice môže byť okamžite ovplyvnený meraním druhej, vzdialenej častice, potom buď existuje skrytá informácia (tzv. skryté premenné), alebo je kvantová teória neúplná. Tento záver mal podnietiť vznik alternatívnych interpretácií kvantovej fyziky a viesť k hľadaniu realistickejších modelov popisujúcich mikrosvet.
Historický a vedecký význam
Hoci EPR paradox pôvodne smeroval k spochybneniu kvantovej teórie, neskorší vývoj fyziky, najmä Bellove nerovnosti a experimenty Alaina Aspecta v 80. rokoch, potvrdili, že kvantové prepojenie je reálnym fyzikálnym javom. Tieto výsledky nevyvrátili kvantovú mechaniku, ale naopak, ešte viac zdôraznili jej neintuitívnu, no experimentálne overenú povahu.
Prečítaj si tiežČo je to qubit a superpozícia?
Čo je to qubit? Qubit, alebo kvantový bit, je základnou jednotkou kvantovej informácie. Na rozdiel od klasického bitu, ktorý nadobúda hodnotu 0 alebo 1, qubit využíva superpozíciu, takže dokáže existovať súčasne v oboch stavoch. V spojení s javom prepletenia poskytuje kvantovým počítačom paralelnú výpočtovú silu, ktorá otvára cestu k riešeniu veľmi zložitých problémov. Superpozícia umožňuje […]...
Dnes je EPR paradox považovaný za jeden z kľúčových momentov v dejinách modernej fyziky, ktorý viedol k hlbšiemu skúmaniu základov kvantovej teórie a prispel k rozvoju kvantovej informatiky a technológií, ako sú kvantové počítače či kvantová kryptografia.
