<p><strong>Národná kyberbezpečnostná súťaž <a href="https://cybergame.sk-cert.sk/">CyberGame</a> sa v treťom ročníku opäť otvára študentom, programátorom, bezpečnostným profesionálom aj talentovaným hráčom</strong></p>
<p></p>
<p>Online hra umožňuje účastníkom každého veku počas desiatich týždňov nahliadnuť do sveta kybernetickej bezpečnosti a vyskúšať si úlohy rôzneho zamerania a náročnosti. Odborným garantom súťaže je Národný bezpečnostný úrad.</p>
<p>Na účasť v hre stačí počítač a voľne dostupné analytické nástroje. CyberGame obsahuje viac ako sedemdesiat úloh v šiestich hracích vetvách, pričom  za každú vyriešenú úlohu hráči zbierajú body a vlajky. Scenáre sú inšpirované aktuálnymi udalosťami, keďže úlohy pripravujú profesionáli z Národného centra kybernetickej bezpečnosti (NCKB). Tím NCKB zároveň spravuje komunikačný kanál a poradenstvo pre hráčov.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Prečítaj si tiež: <a href="https://wp.techguru.sk/25733/herny-test-ready-or-not-takticka-fps-ako-sa-patri/">Herný TEST: Ready or Not – taktická FPS ako sa patrí</a></h2>
<hr />
<blockquote><p><em>„Dva predchádzajúce ročníky CyberGame objavili výnimočné talenty kybernetickej bezpečnosti a zároveň ukázali širokej verejnosti kreatívnu a atraktívnu podobu tejto oblasti,“</em> hovorí Jaroslav Ďurovka, riaditeľ NCKB. Súťaž takto reflektuje chýbajúce tisícky kyberbezpečnostných profesionálov na Slovensku a akútnu potrebu povedomia v tejto oblasti.</p></blockquote>
<p>Hracia platforma CyberGame bude v slovenskom aj anglickom jazyku, pričom už v minulom ročníku sa potvrdila vysoká atraktívnosť súťaže pre hráčov, ktorí sa registrovali zo zahraničia.</p>
<p><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/04/CG24_vetvy_1080x1080.png" data-rel="lightbox-gallery-XDrRUuw3" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="aligncenter size-large wp-image-25777" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/04/CG24_vetvy_1080x1080-1024x1024.png" alt="Národná kyberbezpečnostná hra CyberGame: hľadáme talenty!" width="697" height="697" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/04/CG24_vetvy_1080x1080-1024x1024.png 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/04/CG24_vetvy_1080x1080-300x300.png 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/04/CG24_vetvy_1080x1080-150x150.png 150w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/04/CG24_vetvy_1080x1080-768x768.png 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/04/CG24_vetvy_1080x1080.png 1080w" sizes="auto, (max-width: 697px) 100vw, 697px" /></a></p>
<p>V <a href="https://www.youtube.com/watch?v=crwMMoQ61hk" data-rel="lightbox-video-0">CyberGame 2024</a> nájdu hráči tri analytické vetvy – malvérová, forenzná a OSINT analýza.  Ďalšia hracia vetva je venovaná kryptografii a tá netechnická má názov Procesy a riadenie bezpečnosti. V tomto roku sa aktuálne pridáva vetva Ofenzívna bezpečnosť, ktorá reprezentuje proaktívny prístup k bezpečnosti. Cieľom je zlepšiť kybernetickú bezpečnosť objavovaním a zmierňovaním potenciálnych hrozieb skôr, než môžu byť zneužité.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Nech ti neunikne: <a href="https://wp.techguru.sk/25722/slovenske-gta-s-nazvom-vivat-slovakia-uz-coskoro-vyjde-bude-vyletom-do-bratislavy-divokych-90-rokov/">Slovenské GTA s názvom Vivat Slovakia už čoskoro vyjde. Bude výletom do Bratislavy divokých 90. rokov</a></h2>
<hr />
<p>Na základe registrácie a výsledkov odborný garant vyberie zo slovenských hráčov CyberGame nomináciu reprezentačného tímu v prestížnej súťaži <a href="https://ecsc2024.it/">European Cyber Security Challenge 2024</a>. Súťaž ECSC hľadá a podporuje talenty do 25 rokov a toho roku si národné tímy zmerajú schopnosti  v októbri v Taliansku.</p>
<p>Najlepší hráč CyberGame aj najlepší študent získajú prestížny hráčsky notebook, ďalšie notebooky sú pripravené pre najmladšieho hráča, ktorý zvládne bodový limit, a pre najlepšiu hráčku. Odmeny čakajú aj hráčov vo viacerých kategóriách – učiteľ, zamestnanec verejnej správy a najlepší hráči vo vetvách.</p>
<p>CyberGame je hracia platforma otvorená pre všetkých záujemcov. „Teší nás rastúca účasť a excelentné výsledky hráčov, pričom mnohí dosahujú až na medzinárodné parametre. Rovnako nám však záleží na učiteľoch, ktorí vychovávajú na stredných školách budúce kyberbezpečnostné hviezdy, a junioroch, ktorí už v trinástich rokoch v hre predstihli svojich rodičov,“ uzatvára Jaroslav Ďurovka.</p>
<p><strong>CyberGame 2024 sa hrá desať týždňov od 1.4. do 9.6. 2024. Registrácia: </strong><a href="http://www.cybergame.sk">www.cybergame.sk</a></p>
<p><em>Zdroj: TZ</em></p>
<div align="center"><strong>Ak ťa bavíme, podpor nás a kúp nám pivo za 2€:</strong> <script type="text/javascript" src="https://cdnjs.buymeacoffee.com/1.0.0/button.prod.min.js" data-name="bmc-button" data-slug="techguruskcz" data-color="#66cc33" data-emoji="🍺" data-font="Inter" data-text="Kúp nám pivo" data-outline-color="#000000" data-font-color="#000000" data-coffee-color="#FFDD00" ></script></div>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Staň sa súčasťou aktívnej komunity TechGuru SK/CZ na <a href="https://www.facebook.com/TechGuruSKCZ">Facebooku</a> a na <a href="https://www.instagram.com/techguruskcz/">Instagrame</a>.</h2>
<h2 style="text-align: center;">Nájdeš nás aj na <a href="https://www.youtube.com/channel/UC2t9gqN1hXklJmbO_aCthsA">YouTube</a></h2>
<hr />

Národná kyberbezpečnostná hra CyberGame: hľadáme talenty!

<p><strong>Na dark webu se celosvětově nachází 7,5 miliardy uniklých informací, meziročně o 45 % více, kyberzločinu pomáhá AI</strong></p>
<p></p>
<ul>
<li><strong>V celosvětovém měřítku se na dark webu pohybuje více než 7,5 miliardy informací, přičemž počet hlášení jejich úniku vzrostl o 15,9 %. </strong></li>
<li><strong>Závažnost zaslaných výstrah se oproti předchozímu roku zvýšila o 29 %.</strong></li>
<li><strong>Česká republika se umístila na 11. místě v celosvětovém žebříčku zemí s nejčastějšími krádežemi e-mailových adres spolu s heslem.</strong></li>
<li><strong>Techniky užívané kyberzločinci jsou stále důmyslnější: kvůli využívání umělé inteligence je stále těžší rozlišit pravou a falešnou komunikaci.</strong></li>
</ul>
<p>V roce 2023 došlo k nárůstu množství kompromitovaných přihlašovacích údajů k účtům v kombinaci s dalšími údaji. Na celosvětové úrovni koluje na dark webu nebo je přístupných na komunikačních platformách více než 7,5 miliardy informací, což je o 44,8 % více než v roce 2022. Mimoto bylo celkem ohlášeno 1,8 milionu případů výskytu údajů na dark webu, což představuje nárůst o 15,9 % ve srovnání s rokem 2022. V ohrožení jsou i tuzemští uživatelé internetu.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Přečti si také: <a href="https://wp.techguru.sk/25658/prieskum-motorola-ludia-chcu-pracovne-smartfony-a-rovnovahu-prace-a-sukromia/">Průzkum Motorola: Lidé chtějí pracovní smartfony a rovnováhu práce a soukromí</a></h2>
<hr />
<p>V celosvětovém žebříčku zemí s nejčastějšími krádežemi e-mailových adres spolu s heslem se Česká republika umístila na 11. místě. Vyplývá to z nejnovějšího vydání studie CRIF Cyber Observatory, která se zabývá zranitelností jednotlivců a firem vůči kybernetickým útokům.</p>
<blockquote><p>„<em>Ke krádežím osobních údajů využívají kyberzločinci malware a aplikace, které se postupem času stále zdokonalují a je obtížné je odlišit od pravých, takže se pro uživatele stávají pastí. Skutečnými hrozbami se stávají také hackeři, kteří využívají umělou inteligenci k cílení na spotřebitele stále sofistikovanějšími podvodnými e-maily formulovanými korektním, a tedy věrohodným jazykem. K tomu se dále také zlepšuje kód při vývoji škodlivých aplikací. Navíc se mnoho uživatelů na internetu pořád chová neopatrně – například opakovaně používají stejné heslo pro různé účty a služby a ukládají si přihlašovací údaje přímo do prohlížeče a zvyšují tak svou zranitelnost</em>,“ říká Beatrice Rubini, výkonná ředitelka CRIF Personal Solutions &amp; Cybersecurity services ke studii Cyber Observatory.</p></blockquote>
<h2>Skrze e-mail se může útočník dostat téměř kamkoliv</h2>
<p>V roce 2023 vzrostla hodnota obzvlášť u e-mailových adres, protože umožňují přístup k řadě různých služeb. Podle analýzy CRIF Observatory byly v 94,4 % případů zjištěny v kombinaci s hesly, což oběti vystavuje přesnějším a důvěryhodnějším podvodným zprávám, jako jsou falešné platby, které mají být autorizovány, nebo zablokované účty. Tyto podvodné zprávy obsahují škodlivé odkazy, které vybízejí oběti ke kliknutí a poskytnutí dalších údajů podvodníkům.</p>
<p><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/pexels-mikhail-nilov-6964369.jpg" data-rel="lightbox-gallery-TNMuKYhi" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="aligncenter size-full wp-image-25676" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/pexels-mikhail-nilov-6964369.jpg" alt="Češi jsou na 11. místě na dark webu v množství ukradených e-mailových adres a hesel" width="1000" height="666" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/pexels-mikhail-nilov-6964369.jpg 1000w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/pexels-mikhail-nilov-6964369-300x200.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/pexels-mikhail-nilov-6964369-768x511.jpg 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/pexels-mikhail-nilov-6964369-330x220.jpg 330w" sizes="auto, (max-width: 1000px) 100vw, 1000px" /></a></p>
<p>Stále bohatší soubory kontaktních informací zpřesňují profil oběti, což zvyšuje její zranitelnost vůči podvodům. Závažnost výstrah zaslaných v roce 2023 se v porovnání s předchozím rokem celkově zvýšila o 29 %, což potvrzuje, že zranitelnost vůči podvodům v přepočtu na jednotlivé uniklé údaje se zvyšuje. V každém desátém případu se vedle telefonního čísla oběti objevuje také e-mailová adresa a jméno a příjmení. Seznamy tohoto typu osobních údajů jsou zlatým dolem pro podvodníky, kteří tak mohou připravovat velmi dobře cílené podvody.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Bude tě zajímat: <a href="https://wp.techguru.sk/25647/agon-pro-ag456uczd-je-zakriveny-herni-oled-445-monitor/">AGON PRO AG456UCZD je zakřivený herní OLED 44,5″ monitor</a></h2>
<hr />
<p>Nyní k tomu využívají také umělou inteligenci, která je často zmiňována na fórech pro výměnu phishingových nástrojů a malwaru. V roce 2023 byl zaznamenán 45 % meziroční nárůst výskytu takových kombinací vícera osobních a kontaktních údajů.</p>
<p>Dále se během roku 2023 v komunitě kybernetických podvodníků rozšířily různé ad-hoc nástroje. Nejčastěji se jednalo o phishingové sady (Modlishka, Evilginx a mnoho dalších). Tyto nástroje jsou připravené k použití i méně zkušenými hackery k útokům na spotřebitele prostřednictvím phishingových kampaní. Podvodné e-maily jsou stále důmyslnější, mimo jiné proto, že útočníci k jejich formulaci využívají umělou inteligenci. Pro příjemce je tedy ještě obtížnější rozlišit mezi legitimní a falešnou komunikací. A schopnost rychlého překladu do vícera jazyků pomáhá zločincům zvýšit počet phishingových útoků v globálním měřítku.</p>
<p><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/pexels-pixabay-60504.jpg" data-rel="lightbox-gallery-TNMuKYhi" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="aligncenter size-full wp-image-25677" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/pexels-pixabay-60504.jpg" alt="" width="1000" height="666" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/pexels-pixabay-60504.jpg 1000w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/pexels-pixabay-60504-300x200.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/pexels-pixabay-60504-768x511.jpg 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/pexels-pixabay-60504-330x220.jpg 330w" sizes="auto, (max-width: 1000px) 100vw, 1000px" /></a></p>
<p>V této souvislosti se open-sourcové komunikační aplikace – jako je například Telegram – stále častěji stávají ideálním místem pro předávání odcizených dat, ale také pro poskytování návodů na vytváření konfekčního malwaru nebo pro nákup a prodej hackerských nástrojů. V těchto aplikacích lze velmi jednoduše vyhledat kanály a skupiny pro obchodování s osobními údaji včetně kreditních karet.</p>
<p>Další hrozbou pro spotřebitele jsou tzv. infostealery (malware určený ke krádeži osobních údajů), které se šíří prostřednictvím škodlivých odkazů, škodlivých e-mailů nebo napadených webových stránek. Jejich nebezpečnost pro uživatele spočívá v tom, že fungují skrytě a získávají informace a přihlašovací údaje během prohlížení. Některé informace jsou obzvláště cenné, protože umožňují napodobit chování uživatelů při podvodných praktikách, jako jsou krádeže účtů.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Tohle máš přečtené? <a href="https://wp.techguru.sk/25628/cesky-polda-8-prichadza-na-hithit-z-miliona-korun-ma-uz-vacsinu/">Český Polda 8 přichází na HitHit. Z miliónu korun má již většinu</a></h2>
<hr />
<h2>Nejžádanější a nejzranitelnější data v kyberprostoru</h2>
<p>I v roce 2023 cílili útočníci nejčastěji na hesla, e-mailové adresy, uživatelská jména, jména a příjmení a telefonní čísla. Tyto informace kolují převážně na dark webu, a jsou proto zranitelnější. V porovnání s rokem 2022 hesla předstihla e-mailové adresy a dostala se na první místo, zatímco uživatelská jména se dostala na třetí místo a předstihla jména a příjmení a telefonní čísla mezi nejzranitelnějšími údaji.</p>
<table class="ms-rteTable-default" border="”5″" width="100%" cellspacing="0">
<tbody>
<tr>
<td width="407"><strong>5 NEJZRANITELNĚJŠÍCH TYPŮ DAT V ROCE 2023</strong></td>
</tr>
<tr>
<td width="407">1.    Hesla</td>
</tr>
<tr>
<td width="407">2.    E-mailové adresy</td>
</tr>
<tr>
<td width="407">3.    Uživatelská jména</td>
</tr>
<tr>
<td width="407">4.    Jména a příjmení</td>
</tr>
<tr>
<td width="407">5.    Telefonní čísla</td>
</tr>
</tbody>
</table>
<p><em>Zdroj: CRIF Cyber Observatory</em></p>
<p>E-mailové adresy bývají často spojeny s heslem, a to v 94,4 % případů (o 4,4 % více než v roce 2022), s hesly se často objevují i uživatelská jména (65,6 %). Telefonní čísla v těchto případech hrají klíčovou roli a v kombinaci s hesly (16,6 %) zvyšují zranitelnost obětí. Tato kombinace je o 25,6 % častější než v předchozím roce.</p>
<h2>Nejčastěji napadané typy účtů</h2>
<p>Gmail, Yahoo a Hotmail jsou tři nejčastěji zastoupené typy e-mailových účtů na dark webu.</p>
<p>Nejvíce odcizených účtů se týká zábavních stránek (56,6 %), následuje elektronický obchod (16,4 %) a sociální sítě (11,9 %). Riziko krádeže těchto údajů může mít pro oběti přímé finanční důsledky. Na čtvrtém a pátém místě se umístily krádeže účtů souvisejících s platebními službami (6,2 %) a finančními (4,8 %) webovými stránkami a fóry, jako jsou bankovní stránky. Mezi země nejvíce postižené krádežemi e-mailových účtů a hesel patří USA, Rusko, Německo a Itálie. Česká republika se umístila na 11. místě.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Zajímavé: <a href="https://wp.techguru.sk/25584/samsung-galaxy-a55-5g-a-galaxy-a35-5g-vynikajici-inovace-a-zabezpeceni-pro-kazdeho/">Samsung Galaxy A55 5G a Galaxy A35 5G: Vynikající inovace a zabezpečení pro každého</a></h2>
<hr />
<p>Navzdory osvětě přetrvává mezi českými uživateli problém jednoduchých hesel a jejich opakovaného užívání pro různé účty. Jak ukázal výzkum nejčastějších přístupových hesel nabízených s osobními údaji na dark webu, v České republice zůstávají evergreenem číselné řady „123456“ nebo „123456789“ a obligátní „heslo“. Mezi hojně zastoupená hesla patří ale také slova jako „miláček“, „maminka“, „beruška“ nebo „sluníčko“, stejně jako křestní jména.</p>
<h2>Odcizené údaje o kreditních kartách</h2>
<p>Pokud jde o kreditní karty, na dark webu se vedle čísla karty velmi často objevuje také kód CVV a datum platnosti, a to v 96,9 % případů.</p>
<p><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/towfiqu-barbhuiya-em5w9_xj3uU-unsplash.jpg" data-rel="lightbox-gallery-TNMuKYhi" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="aligncenter size-full wp-image-25678" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/towfiqu-barbhuiya-em5w9_xj3uU-unsplash.jpg" alt="" width="1000" height="666" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/towfiqu-barbhuiya-em5w9_xj3uU-unsplash.jpg 1000w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/towfiqu-barbhuiya-em5w9_xj3uU-unsplash-300x200.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/towfiqu-barbhuiya-em5w9_xj3uU-unsplash-768x511.jpg 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/03/towfiqu-barbhuiya-em5w9_xj3uU-unsplash-330x220.jpg 330w" sizes="auto, (max-width: 1000px) 100vw, 1000px" /></a></p>
<p>Z geografického hlediska je nezákonné výměně údajů nejvíce vystavena Severní Amerika s 54,5 % celkového objemu, následovaná Evropou s 23,8 %. Mezi zeměmi, z nichž nejčastěji pochází odcizené údaje o kreditních kartách, jsou na prvních místech celosvětového žebříčku Spojené státy, Francie, Mexiko, Brazílie a Rusko. Česká republika je na 51. místě.</p>
<h2>Podniky se stále častěji stávají terčem kybernetické kriminality</h2>
<p>CRIF Cyber Observatory prostřednictvím kvalitativní analýzy domén zjišťovala, zda se e-mailové účty nalezené na dark webu vztahují k osobním nebo firemním účtům. V 91,1 % případů se jedná o osobní e-mailové účty, zatímco zbývajících 8,9 % případů připadá na firemní účty, což je o 2,1 % více než v roce 2022.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Mrkni se taky na tohle: <a href="https://wp.techguru.sk/25498/test-samsung-galaxy-s24-ultra-s-umelou-inteligenciou-prisla-revolucia/">TEST: Samsung Galaxy S24 Ultra. S umělou inteligencí přišla revoluce</a></h2>
<hr />
<p>Typy národních a mezinárodních subjektů, které jsou terčem útoků, jsou různé a zahrnují nejen finanční sektor, ale také pojišťovnictví, automobilový průmysl, nábor zaměstnanců, módní průmysl a luxusní zboží. Napadány jsou také neziskové organizace a státní instituce, včetně velvyslanectví, ministerských úřadů a poštovních služeb. Cíle jsou stále rozmanitější, pokud jde o zasažená odvětví a velikost subjektů – lze říci, že nikdo není vůči kybernetickým útokům imunní.</p>
<blockquote><p>„<em>Všichni musíme věnovat zvýšenou pozornost e-mailům a zprávám, které denně dostáváme, a naučit se rozpoznávat ty podvodné</em>.<em> Je důležité neklikat na odkazy v podezřelých e-mailech nebo SMS zprávách, a především neposkytovat osobní údaje v reakci na zprávy, které vypadají jako od naší banky nebo jiné instituce, a vždy si ověřit telefonní číslo nebo e-mailovou adresu odesílatele,“ </em>vysvětluje Beatrice Rubini<em>. „Podvodníci často využívají zprávy, které hrají na emoce a vzbuzují pocit naléhavosti. Je proto důležité nejednat impulzivně a zůstávat ve střehu. Pro státní organizace i soukromé firmy je proto stále důležitější, aby zavedly interní systémy vyhodnocování zranitelností a prováděly osvětové kampaně pro své zaměstnance. Na druhé straně by se spotřebitelé měli velmi pečlivě starat o své osobní údaje a užívat nástroje, které jim umožní chránit svá zařízení a data sledovat</em>,“ uzavírá Beatrice Rubini.</p></blockquote>
<p><em>Zdroj: TZ</em></p>
<h3 align="center"><strong>Jestli tě bavíme, podpoř nás sumou 2€ / 50 Kč: </strong><script type="text/javascript" src="https://cdnjs.buymeacoffee.com/1.0.0/button.prod.min.js" data-name="bmc-button" data-slug="techguruskcz" data-color="#66cc33" data-emoji="🍺" data-font="Inter" data-text="Kup nám pivo" data-outline-color="#000000" data-font-color="#000000" data-coffee-color="#FFDD00" ><span data-mce-type="bookmark" style="display: inline-block; width: 0px; overflow: hidden; line-height: 0;" class="mce_SELRES_start">﻿</span></script></h3>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Staň se součástí aktivní komunity TechGuru SK/CZ na <a href="https://www.facebook.com/TechGuruSKCZ">Facebooku</a> a na <a href="https://www.instagram.com/techguruskcz/">Instagramu</a>.</h2>
<h2 style="text-align: center;">Najdeš nás taky na <a href="https://www.youtube.com/channel/UC2t9gqN1hXklJmbO_aCthsA">YouTube</a></h2>
<hr />

Češi jsou na 11. místě na dark webu v množství ukradených e-mailových adres a hesel

<p><strong>Z pohľadu kybernetickej bezpečnosti dominujú vo svete ransomvérové útoky zamerané na vydieranie, hacktivizmus a umelá inteligencia</strong></p>
<p>Spoločnosť Check Point Research v analýze kybernetických útokov zverejnila, že v roku 2023 zaznamenala každá organizácia vo svete priemerne 1 158 útokov týždenne. Každá desiata organizácia sa stala terčom pokusu o ransomvérový útok, pričom výskumníci zaznamenali medziročný nárast 33 percent. Rozvoj umelej inteligencie, personalizácia phishingových kampaní a pokračujúca digitalizácia vytvárajú čoraz viacej nových hrozieb.</p>
<p>Aj keď počet kyberútokov na segment vzdelávania v roku 2023 mierne klesol, stále je to globálne dlhodobo najčastejší cieľ. Početnosťou nasledujú kyberútoky na vládne inštitúcie a armádu a zdravotníctvo.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Prečítaj si tiež: <a href="https://wp.techguru.sk/25221/test-honor-90-dycha-na-krk-vlajkovym-lodiam/">HTC VIVE má zimní slevy na XR zařízení i smartphone HTC U23 Pro</a></h2>
<hr />
<p>V medziročnom porovnaní výrazne rástol vo svete počet (22 %) kyberútokov na maloobchod a veľkoobchod. Dôvodom je najmä to, že tieto siete zhromažďujú obrovské množstvo osobných údajov. Zároveň majú množstvo partnerov v dodávateľskom reťazci, čo zvyšuje ich zraniteľnosť takzvaným útokom cez tretiu stranu.</p>
<p>Firmy a organizácie preto musia venovať pozornosť nielen vlastnej ochrane, ale starostlivo skúmať aj bezpečnostné postupy svojich dodávateľov. S nárastom kybernetických útokov využívajúcich umelú inteligenciu a deepfake je dôležitejšie než kedykoľvek predtým investovať do vzájomne spolupracujúcich, komplexných a konsolidovaných kyberbezpečnostných riešení.</p>
<p><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/01/flyd-9PivUW7l1m4-unsplash.jpg" data-rel="lightbox-gallery-pdprFwMD" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="aligncenter size-large wp-image-25321" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/01/flyd-9PivUW7l1m4-unsplash-1024x683.jpg" alt="" width="697" height="465" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/01/flyd-9PivUW7l1m4-unsplash-1024x683.jpg 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/01/flyd-9PivUW7l1m4-unsplash-300x200.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/01/flyd-9PivUW7l1m4-unsplash-768x512.jpg 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/01/flyd-9PivUW7l1m4-unsplash-1536x1024.jpg 1536w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/01/flyd-9PivUW7l1m4-unsplash-330x220.jpg 330w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2024/01/flyd-9PivUW7l1m4-unsplash.jpg 1920w" sizes="auto, (max-width: 697px) 100vw, 697px" /></a></p>
<blockquote><p><em>„Situácia v kybernetickej bezpečnosti na Slovensku je veľmi podobná tej svetovej. Masívne phishingové kampane sú zamerané na používateľov na všetkých úrovniach s cieľom preniknúť do systémov alebo ukradnúť a zneužiť citlivé údaje,“</em> hovorí Tomáš Valenta zo spoločnosti Check Point Software Technologies.</p></blockquote>
<p>V druhom polroku 2023 bol priemerný počet kyberútokov týždenne na Slovensku vyšší ako globálny. Na jednu organizáciu na Slovensku smerovalo 1 062 útokov týždenne, pričom priemer vo svete bol 1 039. Najčastejšími cieľmi kyberútokov boli banky a finančné inštitúcie (priemerne 3 164 týždenne) nasledované výrobným sektorom.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Toto ťa pobaví: <a href="https://wp.techguru.sk/23811/umela-inteligencia-vytvorila-uchylnu-reklamu-na-pizzu/">Umelá inteligencia vytvorila úchylnú reklamu na pizzu</a></h2>
<hr />
<p>Najrozšírenejším malvérom na Slovensku bol Tofsee, ktorý sa zameriava na Windows platformy. Najčastejším typom zneužitia zraniteľnosti na Slovensku je vzdialené spustenie kódu a čelilo mu 66 percent organizácií.</p>
<blockquote><p><em>„Prvú obrannú líniu, ktorú dokážeme vybudovať a posilňovať v každej organizácii bez rozdielu veľkosti a zamerania, sú samotní používatelia. Ich schopnosť rozoznať útok na základnej úrovni, pozornosť a opatrnosť sú kľúčovými faktormi kybernetickej bezpečnosti,“ </em>uzatvára Tomáš Valenta.</p></blockquote>
<p><em>Zdroj: TS</em></p>
<div align="center"><strong>Ak ťa bavíme, podpor nás a kúp nám pivo za 2€:</strong> <script type="text/javascript" src="https://cdnjs.buymeacoffee.com/1.0.0/button.prod.min.js" data-name="bmc-button" data-slug="techguruskcz" data-color="#66cc33" data-emoji="🍺" data-font="Inter" data-text="Kúp nám pivo" data-outline-color="#000000" data-font-color="#000000" data-coffee-color="#FFDD00" ></script></div>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Staň sa súčasťou aktívnej komunity TechGuru SK/CZ na <a href="https://www.facebook.com/TechGuruSKCZ">Facebooku</a> a na <a href="https://www.instagram.com/techguruskcz/">Instagrame</a>.</h2>
<h2 style="text-align: center;">Nájdeš nás aj na <a href="https://www.youtube.com/channel/UC2t9gqN1hXklJmbO_aCthsA">YouTube</a></h2>
<hr />

Umelá inteligencia pomáha hackerom útočiť na slovenské firmy

<p><strong>O tom, ktoré apky nás špehujú a ktoré nie, sa špekuluje neustále. Občas sa však stáva, že aj legitímna aplikácia na Google Play sa zrazu zmení na škodlivú</strong></p>
<p></p>
<p>Výskumníci spoločnosti ESET odhalili škodlivú Android aplikáciu s názvom iRecorder – Screen Recorder, ktorá bola dostupná ako legitímna aplikácia v obchode Google Play od septembra 2021, pričom škodlivé funkcie boli do nej pridané pravdepodobne v auguste 2022. Počas svojej existencie bola aplikácia nainštalovaná do viac ako 50 000 zariadení.</p>
<p>Škodlivý kód, ktorý bol pridaný do neškodnej verzie softvéru iRecorder, je založený na open-source AhMyth Android trojane pre vzdialený prístup (RAT) a bol špeciálne upravený do malvéru, ktorý ESET nazval AhRat. Škodlivá aplikácia dokáže nahrávať zvuk prostredníctvom mikrofónu na zariadení a kradnúť súbory, čo naznačuje, že môže byť súčasťou špionážnej kampane.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Prečítaj si tiež: <a href="https://wp.techguru.sk/23843/pridu-ti-zbrane-v-hrach-malo-realisticke-porovnajme-realitu-s-fikciou/">Aj ty máš pocit, že v hrách nie sú realistické zbrane? Porovnali sme realitu s fikciou</a></h2>
<hr />
<p>Okrem obchodu Google Play výskumníci spoločnosti ESET nezaznamenali malvér AhRat nikde inde v reálnom prostredí. Nejde však o prvý prípad, keď bol Android malvér založený na AhMyth dostupný v oficiálnom obchode. ESET <a href="https://www.welivesecurity.com/2019/08/22/first-spyware-android-ahmyth-google-play/">zverejnil podobný výskum</a> už v roku 2019.</p>
<p>Spyvéru založenom na trojane AhMyth sa vtedy podarilo dvakrát obísť kontrolný proces aplikácií v prestrojení za softvér na poskytovanie rádiového vysielania. Aktuálne nájdená aplikácia iRecorder sa nachádza aj na alternatívnych neoficiálnych Android obchodoch. Vývojárska spoločnosť tiež ponúka na Google Play iné aplikácie, no neobsahujú škodlivý kód.</p>
<blockquote><p><em>„Prípad AhRat slúži ako dobrý príklad toho, ako sa môže pôvodne legitímna aplikácia premeniť na škodlivú a to dokonca po niekoľkých mesiacoch, keď začne špehovať svojich používateľov a narúšať ich súkromie. Aj keď je možné, že vývojári aplikácie chceli najprv vybudovať širokú bázu používateľov a až potom skompromitovať ich zariadenia prostredníctvom aktualizácie, alebo majú na svedomí transformáciu útočníci, nemáme dôkazy ani pre jednu z týchto hypotéz,“</em> vysvetľuje Lukáš Štefanko, výskumník spoločnosti ESET, ktorý odhalil a analyzoval túto hrozbu.</p></blockquote>
<p>Na diaľku ovládaný malvér AhRat je modifikáciou open-source trojanu pre vzdialený prístup AhMyth RAT. Znamená to, že autori škodlivej aplikácie venovali veľké úsilie pochopeniu kódu aplikácie aj backendu, pričom si ich prispôsobili pre vlastné potreby.</p>
<p><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/05/Android-app_sk_1200x628-no-text-b.jpg" data-rel="lightbox-gallery-UbuZ4ZYl" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="aligncenter size-large wp-image-23965" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/05/Android-app_sk_1200x628-no-text-b-1024x536.jpg" alt="" width="697" height="365" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/05/Android-app_sk_1200x628-no-text-b-1024x536.jpg 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/05/Android-app_sk_1200x628-no-text-b-300x157.jpg 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/05/Android-app_sk_1200x628-no-text-b-768x402.jpg 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/05/Android-app_sk_1200x628-no-text-b.jpg 1200w" sizes="auto, (max-width: 697px) 100vw, 697px" /></a></p>
<p>Okrem poskytovania legitímnej funkcionality na nahrávanie obrazovky, dokáže iRecorder zaznamenávať okolitý zvuk prostredníctvom mikrofónu na zariadení a nahrávať ho na riadiaci server útočníka. Taktiež dokáže kradnúť súbory v špecifických formátoch predstavujúcich uložené webstránky, obrázky, zvuk, video, dokumentové súbory a formáty použité na kompresiu viacerých súborov.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Prečítaj si tiež: <a href="https://wp.techguru.sk/23811/umela-inteligencia-vytvorila-uchylnu-reklamu-na-pizzu/">Umelá inteligencia vytvorila úchylnú reklamu na pizzu</a></h2>
<hr />
<p>Aj používatelia, ktorí si nainštalovali neškodné skoršie verzie aplikácie iRecorder (pred verziou 1.3.8), nevedomky vystavili svoje zariadenia malvéru AhRat. Stačilo, ak si manuálne alebo automaticky aktualizovali aplikáciu. Aplikácii dokonca nemuseli udeliť žiadne ďalšie povolenia.</p>
<blockquote><p><em>„Našťastie, proti takýmto škodlivým operáciám už boli nasadené preventívne opatrenia do systému Android 11 a vyšších verzií a to vo forme hibernácie aplikácií. Táto funkcia účinne uvádza aplikácie, ktoré boli niekoľko mesiacov nečinné, do stavu hibernácie, čím sa resetujú ich runtime povolenia a škodlivým aplikáciám sa zabráni fungovať tak, ako zamýšľali útočníci. Škodlivá aplikácia bola po našom upozornení z Google Play odstránená. Tento prípad potvrdzuje, že potreba ochrany mobilných zariadení prostredníctvom viacerých vrstiev, akou je napríklad bezpečnostný softvér </em><a href="https://www.eset.com/sk/internetova-ochrana-domacnosti/mobile-security-android/?gad=1&amp;gclid=CjwKCAjwvJyjBhApEiwAWz2nLYZl1Rl4Ixq8Y-vl-zpHxdBwBg_P3ApVUEM3Q9tud7wjfmitZZh8xxoCubsQAvD_BwE"><em>ESET Mobile Security</em></a><em>, je naďalej nevyhnutná pre zabezpečenie zariadení pred možným narušením bezpečnosti,&#8220;</em> uzatvára Štefanko.</p></blockquote>
<p><em>Zdroj: TS</em></p>
<div align="center"><strong>Ak ťa bavíme, klikni na tlačidlo a kúp nám pivo za 2€:</strong> <script type="text/javascript" src="https://cdnjs.buymeacoffee.com/1.0.0/button.prod.min.js" data-name="bmc-button" data-slug="techguruskcz" data-color="#66cc33" data-emoji="🍺" data-font="Inter" data-text="Kúp nám pivo" data-outline-color="#000000" data-font-color="#000000" data-coffee-color="#FFDD00" ></script></div>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Staň sa súčasťou aktívnej komunity TechGuru SK/CZ na <a href="https://www.facebook.com/TechGuruSKCZ">Facebooku</a> a na <a href="https://www.instagram.com/techguruskcz/">Instagrame</a>.</h2>
<h2 style="text-align: center;">Nájdeš nás aj na <a href="https://www.youtube.com/channel/UC2t9gqN1hXklJmbO_aCthsA">YouTube</a></h2>
<hr />

Neškodná apka z Google Play začala špehovať

<p><strong>Výskumníci spoločnosti ESET objavili desiatky napodobenín webových stránok aplikácií Telegram a WhatsApp, ktoré sa zameriavajú najmä na používateľov platforiem Android a Windows. Skompromitované verzie týchto aplikácií využívajú útočníci na krádež kryptomien. Väčšina identifikovaných škodlivých aplikácií obsahuje clippery</strong></p>
<p></p>
<p>Clippery sú typ malvéru, ktorý kradne alebo upravuje obsah clipboardu (schránka, v ktorej sa nachádza súbor po skopírovaní). Všetky clippery idú po finančných prostriedkoch obetí v kryptomenách, pričom viaceré sa zameriavajú na kryptopeňaženky.</p>
<p>Ide o prvý prípad, keď ESET zaznamenal Android clippery špecificky sa zameriavajúce na chatovacie aplikácie. Niektoré z týchto aplikácií navyše využívajú optické rozpoznávanie znakov (OCR) na identifikovanie textu zo snímok obrazovky uložených v napadnutých zariadeniach. Ide o ďalšiu prvýkrát pozorovanú schopnosť Android malvéru.</p>
<p>Na základe jazyka použitého v napodobeninách aplikácií sa zdá, že útočníci, ktorí za nimi stoja, sa zameriavajú najmä na čínsky hovoriacich používateľov. Keďže služby Telegram aj WhatsApp sú v Číne už niekoľko rokov blokované, ľudia, ktorí chcú tieto aplikácie používať, ich musia získať cez neoficiálne distribučné kanály.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Prečítaj si tiež: <a href="https://wp.techguru.sk/23167/honor-magic5-lite-az-4-dni-bez-nabijania-odolnost-skvely-dizajn-a-fotoaparat/">HONOR Magic5 Lite: Až 4 dni bez nabíjania, odolnosť, skvelý dizajn a fotoaparát</a></h2>
<hr />
<p>V prvom kroku útočníci vytvorili reklamy na Google, ktoré používateľov naviedli na podvodné YouTube kanály. Tie následne presmerovali návštevníkov na falošné webové stránky Telegram a WhatsApp. ESET okamžite nahlásil podvodné reklamy a súvisiace YouTube kanály spoločnosti Google, ktorá ich všetky okamžite zrušila.</p>
<blockquote><p><em>&#8222;Hlavným účelom objavených clipperov je zachytávať komunikáciu obete prostredníctvom správ a nahradiť všetky odoslané a prijaté adresy peňaženiek s kryptomenami adresami, ktoré patria útočníkom. Okrem skompromitovaných verzií aplikácií WhatsApp a Telegram pre Android sme našli aj škodlivé verzie tých istých aplikácií pre Windows,&#8220;</em> hovorí výskumník spoločnosti ESET Lukáš Štefanko, ktorý škodlivé aplikácie objavil.</p></blockquote>
<figure id="attachment_23191" class="thumbnail wp-caption aligncenter" style="width: 707px"><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/03/TS_clippery_priebeh_utoku.png" data-rel="lightbox-gallery-nP4Tp4Fs" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="size-large wp-image-23191" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/03/TS_clippery_priebeh_utoku-1024x419.png" alt="clippery" width="697" height="285" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/03/TS_clippery_priebeh_utoku-1024x419.png 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/03/TS_clippery_priebeh_utoku-300x123.png 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/03/TS_clippery_priebeh_utoku-768x314.png 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/03/TS_clippery_priebeh_utoku.png 1222w" sizes="auto, (max-width: 697px) 100vw, 697px" /></a><figcaption class="caption wp-caption-text">Schéma distribúcie clipperov</figcaption></figure>
<p>Napriek tomu, že všeobecne slúžia na rovnaký účel, škodlivé verzie týchto aplikácií obsahujú rôzne ďalšie funkcie. Analyzované vzorky predstavujú prvý prípad škodlivého softvéru pre Android, ktorý využíva optické rozpoznávanie znakov na čítanie textu zo snímok obrazovky a fotografií uložených v zariadení obete.</p>
<p>Optické rozpoznávanie znakov sa nasadzuje s cieľom nájsť a ukradnúť počiatočnú „seed“ frázu, čo je mnemotechnický kód zložený zo série slov používaných na obnovu kryptopeňaženiek. Keď sa útočníci dostanú k seed fráze, môžu ukradnúť všetky kryptomeny priamo z príslušnej peňaženky.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Bude ťa zaujímať: <a href="https://wp.techguru.sk/23083/facebook-umiera-spaja-sa-s-messengerom-do-jednej-apky-a-meta-zdoraznuje-ze-nie-je-mrtvy/">Facebook umiera? Spája sa s Messengerom do jednej apky a Meta zdôrazňuje, že nie je mŕtvy</a></h2>
<hr />
<p>V inom prípade malvér zas jednoducho vymení v chatovej komunikácii adresu peňaženky s kryptomenami obete za adresu útočníka, pričom adresy sú buď pevne nakódované, alebo dynamicky načítané zo servera útočníka. V ďalšom prípade škodlivý softvér monitoruje komunikáciu v službe Telegram na určité kľúčové slová týkajúce sa kryptomien. Po rozpoznaní takéhoto kľúčového slova malvér odošle celú správu na server útočníka.</p>
<p><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/03/Not-private-messaging_sk_1200x628-notext.png" data-rel="lightbox-gallery-nP4Tp4Fs" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="aligncenter size-large wp-image-23190" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/03/Not-private-messaging_sk_1200x628-notext-1024x536.png" alt="Falošné apky WhatsApp a Telegram obsahujú clippery a kradnú kryptomeny" width="697" height="365" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/03/Not-private-messaging_sk_1200x628-notext-1024x536.png 1024w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/03/Not-private-messaging_sk_1200x628-notext-300x157.png 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/03/Not-private-messaging_sk_1200x628-notext-768x402.png 768w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/03/Not-private-messaging_sk_1200x628-notext.png 1200w" sizes="auto, (max-width: 697px) 100vw, 697px" /></a></p>
<p>ESET našiel taktiež Windows verzie clipperov na výmenu kryptopeňaženiek, ako aj inštalačné súbory Telegramu a WhatsAppu pre Windows spojené s trojanmi pre vzdialený prístup (RAT). V jednom prípade nie je škodlivý balík pre Windows zložený z clipperov, ale z trojanov pre vzdialený prístup, ktoré umožňujú úplnú kontrolu nad systémom obete. Týmto spôsobom trojany pre vzdialený prístup dokážu kradnúť kryptopeňaženky bez toho, aby zasahovali do fungovania aplikácie.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Keď dočítaš, mrkni na toto: <a href="https://wp.techguru.sk/23100/najvacsi-notebook-na-svete-je-prenosny-asi-ako-psia-buda/">Najväčší notebook na svete je prenosný asi ako psia búda</a></h2>
<hr />
<blockquote><p><em>&#8222;Aplikácie inštalujte len z dôveryhodných a spoľahlivých zdrojov, ako je napríklad obchod Google Play, a neukladajte do svojho zariadenia nešifrované obrázky alebo snímky obrazovky obsahujúce citlivé informácie. Ak sa domnievate, že máte škodlivú verziu aplikácie Telegram alebo WhatsApp, ručne ju odstráňte zo svojho zariadenia a stiahnite si aplikáciu buď z Google Play, alebo priamo z legitímnej webovej stránky,&#8220;</em> radí Lukáš Štefanko.</p></blockquote>
<blockquote><p><em>&#8222;V prípade systému Windows, ak máte podozrenie na škodlivú aplikáciu Telegram, použite bezpečnostné riešenie, ktoré hrozbu odhalí a odstráni ju za vás. Jediná oficiálna verzia aplikácie WhatsApp pre Windows je v súčasnosti dostupná v obchode spoločnosti Microsoft.&#8220;</em></p></blockquote>
<p>Viac technických informácií nájdete v anglickom jazyku v našom <a href="https://www.welivesecurity.com/2023/03/16/not-so-private-messaging-trojanized-whatsapp-telegram-cryptocurrency-wallets/">špeciálnom blogu</a> na stránke WeLiveSecurity. Najnovšie odhalenia našich výskumníkov nájdete na <a href="https://twitter.com/ESETresearch">Twitteri ESET research</a>.</p>
<p><em>Zdroj: TS</em></p>
<h4 align="center">Ak ťa bavíme&#8230;</h4>
<div style="display: flex; justify-content: center;"><script type="text/javascript" src="https://cdnjs.buymeacoffee.com/1.0.0/button.prod.min.js" data-name="bmc-button" data-slug="techguruskcz" data-color="#66cc33" data-emoji="🍺" data-font="Inter" data-text="Kúp nám pivo" data-outline-color="#000000" data-font-color="#000000" data-coffee-color="#FFDD00" ></script></div>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Staň sa súčasťou aktívnej komunity TechGuru SK/CZ na <a href="https://www.facebook.com/TechGuruSKCZ">Facebooku</a> a na <a href="https://www.instagram.com/techguruskcz/">Instagrame</a>.</h2>
<h2 style="text-align: center;">Nájdeš nás aj na <a href="https://www.youtube.com/channel/UC2t9gqN1hXklJmbO_aCthsA">YouTube</a></h2>
<hr />

Falošné apky WhatsApp a Telegram obsahujú clippery a kradnú kryptomeny

<p><strong>Výskumníci spoločnosti ESET odhalili škodlivú kampaň zacielenú na čínsky hovoriacich obyvateľov juhovýchodnej a východnej Ázie. Útočníci v rámci kybernetickej operácie nakúpili reklamný priestor vo vyhľadávači Google. Výsledky vyhľadávania odkazovali na stránky, z ktorých si obete stiahli malvér. Neznámi útočníci vytvorili falošné stránky, ktoré vyzerali identicky s legitímnymi webmi populárnych aplikácií ako Firefox, WhatsApp, Signal, Skype a Telegram</strong></p>
<p></p>
<p>V inštalačných súboroch falošných aplikácií sa skrýval malvér FatalRAT, trojan pre vzdialený prístup, ktorý dokáže útočníkom poskytnúť plnú kontrolu nad infikovaným zariadením. Útok zasiahol prevažne používateľov v Číne, Hongkongu a na Taiwane, ale aj v juhovýchodnej Ázii a v Japonsku.</p>
<p>FatalRAT poskytuje viacero funkcií na vykonanie škodlivých aktivít na počítačoch obetí. Dokáže napríklad zaznamenávať stlačenia klávesnice, kradnúť alebo mazať dáta ukladané niektorými prehliadačmi či sťahovať a spúšťať súbory. ESET zaznamenal tieto útoky medzi augustom 2022 a januárom 2023, no podľa jeho telemetrie používali útočníci staršie verzie inštalačných súborov najmenej od mája 2022.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Keď dočítaš, skús aj toto: <a href="https://wp.techguru.sk/22640/aktualne-muskovi-sa-smiali-teraz-uz-aj-zuckerberg-oznamil-platenu-sluzbu-na-facebooku/">AKTUÁLNE: Muskovi sa smiali. Teraz už aj Zuckerberg oznámil platenú službu na Facebooku</a></h2>
<hr />
<p>Útočníci si zaregistrovali viacero domén, ktoré smerovali na tú istú IP adresu – na server s falošnými stránkami, ktoré ponúkali na stiahnutie skompromitovaný softvér. Väčšina z týchto stránok vyzerala identicky s legitímnymi verziami webov. Niektoré stránky, potenciálne preložené útočníkmi, ponúkali čínske verzie aplikácií, ktoré nie sú dostupné v Číne, ako napríklad Telegram.</p>
<figure id="attachment_22745" class="thumbnail wp-caption aligncenter" style="width: 942px"><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/02/Telegram_falosna_stranka.png" data-rel="lightbox-gallery-Alb8zqT7" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="wp-image-22745 size-full" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/02/Telegram_falosna_stranka.png" alt="Útočníci umiestnili do výsledkov Google reklamy na falošné apky s trojanom" width="932" height="635" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/02/Telegram_falosna_stranka.png 932w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/02/Telegram_falosna_stranka-300x204.png 300w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/02/Telegram_falosna_stranka-768x523.png 768w" sizes="auto, (max-width: 932px) 100vw, 932px" /></a><figcaption class="caption wp-caption-text">Falošná čínska verzia stránky Telegram</figcaption></figure>
<p>Existuje množstvo spôsobov, akými sa obete môžu dostať na falošnú stránku. V tomto prípade však útočníci nakúpili reklamný priestor vo vyhľadávači Google. Do sponzorovanej sekcie vo výsledkoch vyhľadávania umiestnili odkaz na škodlivý obsah.</p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Prečítaj si tiež: <a href="https://wp.techguru.sk/22710/zijeme-v-system-shocku-musk-tvrdi-ze-microsoft-bing-chat-ai-je-ako-shodan-co-sa-zblazni-a-vsetkych-zabije/">Žijeme v System Shocku? Musk tvrdí, že Microsoft Bing Chat AI je ako SHODAN, čo sa zblázni a všetkých zabije</a></h2>
<hr />
<p>Čínsky spravodajský portál napríklad nahlásil, že sa mu po vyhľadávaní v Googli zobrazila reklama na falošný prehliadač Firefox. ESET tieto reklamy nahlásil spoločnosti Google, ktorá ich následne rýchlo vymazala.</p>
<figure id="attachment_22744" class="thumbnail wp-caption aligncenter" style="width: 631px"><a href="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/02/Firefox_falosny_vysledok.png" data-rel="lightbox-gallery-Alb8zqT7" data-rl_title="" data-rl_caption="" title=""><img loading="lazy" decoding="async" class="wp-image-22744 size-full" src="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/02/Firefox_falosny_vysledok.png" alt="Útočníci umiestnili do výsledkov Google reklamy na falošné apky s trojanom" width="621" height="367" srcset="https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/02/Firefox_falosny_vysledok.png 621w, https://wp.techguru.sk/wp-content/uploads/2023/02/Firefox_falosny_vysledok-300x177.png 300w" sizes="auto, (max-width: 621px) 100vw, 621px" /></a><figcaption class="caption wp-caption-text">Výsledok vyhľadávania s reklamou na falošnú Firefox stránku</figcaption></figure>
<blockquote><p><em>„Aj keď sme nedokázali zreplikovať takéto výsledky vyhľadávania, nazdávame sa, že tieto reklamy boli zobrazené iba používateľom v regióne juhovýchodnej a východnej Ázie,“</em> hovorí Matías Porolli, výskumník spoločnosti ESET, ktorý kampaň odhalil. <em>„Keďže mnohé domény zaregistrované pre falošné webstránky sú veľmi podobné ich legitímnym doménam, je možné, že útočníci sa spoliehajú aj na nalákanie obetí, ktoré omylom zadajú do prehľadávača nepresný názov služby,“</em> dodáva.</p></blockquote>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">TIP na čítanie: <a href="https://wp.techguru.sk/22670/video-simulator-jezisa-krista-prichadza-v-i-am-jesus-christ/">VIDEO: Simulátor Ježiša Krista prichádza v I am Jesus Christ</a></h2>
<hr />
<blockquote><p><em>„Je možné, že útočníci sa zaujímajú výhradne o krádež informácií, ako napríklad prihlasovacích údajov, ktoré môžu predať na fórach, alebo ich využiť na iný typ kriminálnej činnosti. V tomto momente nevieme povedať, kto je za útok zodpovedný,“</em> uvádza ďalej Matías Porolli<em>. „Rozhodne však odporúčame poriadne si skontrolovať URL adresu navštívenej stránky predtým, ako si z nej stiahnete akýkoľvek softvér. Do vyhľadávača zadajte adresu, až keď ste si istý, že ide o skutočnú stránku spoločnosti,“</em> radí Porolli.</p></blockquote>
<p>Viac technických informácií nájdete v anglickom jazyku v našom <a href="https://www.welivesecurity.com/2023/02/16/these-arent-apps-youre-looking-for-fake-installers/">špeciálnom blogu</a> na stránke WeLiveSecurity. Najnovšie odhalenia našich výskumníkov nájdete na <a href="https://twitter.com/ESETresearch">Twitteri ESET research</a>.</p>
<p><em>Zdroj: TS</em></p>
<hr />
<h2 style="text-align: center;">Staň sa súčasťou aktívnej komunity TechGuru SK/CZ na <a href="https://www.facebook.com/TechGuruSKCZ">Facebooku</a> a na <a href="https://www.instagram.com/techguruskcz/">Instagrame</a>.</h2>
<h2 style="text-align: center;">Nájdeš nás aj na <a href="https://www.youtube.com/channel/UC2t9gqN1hXklJmbO_aCthsA">YouTube</a></h2>
<hr />