Možno aj ty sám si herný hejter…

Jedni tvrdia, že je hra dobrá ako nahé fotky Scarlett Johansson (nie sú súčasťou článku, sorry), iní zasa, že je zlá ako spev Martina Jakubca (nie je súčasťou článku, nemáte za čo). Takéto spory a hádky sú najmä na sociálnych sieťach na dennom poriadku. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, ako to naozaj je? Diskutujete či hejtujete?

Nebudem vás nudiť prednáškou o tom, že každý máme iný vkus. Je to tak. Všetci chápeme, že čo sa páči jednému, nemusí sa páčiť aj druhému, nikto z nás nemá patent na to čo je dobré, a to platí aj o hrách. Príčiny toho, že sa vám nejaký titul páči alebo nie však občas môžu byť aj oveľa zamotanejšie ako iba otázka vkusu. Herný zážitok je výsledok zmesi viacerých aspektov. Hardvér, momentálna nálada, žáner, technické spracovanie (grafika a zvuk), úroveň AI, dokonca aj zaplatená suma a množstvo bugov hrajú významnú rolu.

Podobne ako na rande, či vám hra padne do oka spravidla rozhodnú prvé minúty, tí vytrvalejší vydržia aj pár hodín, kým sa vnútorne rozhodnú. Pri niektorých hrách (hlavne pri sandboxoch) však aj niekoľko hodín môže byť stále málo na tvorbu uceleného názoru. Neraz som v priebehu hrania aj v úlohe recenzenta niekoľkokrát menil na hru názor. Stáva sa to.

Určite to poznáte, že je nejaká hra – schválne nebudem menovať – všetkými vychvaľovaná, hypetrain premáva naplno a vám sa vôbec nepáči. Nie, netreba ísť na terapiu, nie ste preto cvok… Ani naopak nie ste lepší ako ostatní a nie je nutné všetkým týmto z vášho pohľadu pomýleným osobám vysvetliť, že ich hodnota IQ je nižšia ako číslo označujúce veľkosť ich topánok. Skúste zvážiť, či napríklad nie je príčina v hardvéri.

Teraz sa dívam hlavne na vás majiteľov maličkých herných notebookov a starších počítačov. Ja viem, komponenty sú drahé a notebook má štýl a blablabla. Zamyslite sa však nad tým, či ste za tie prachy, ktoré ste dali do herného notebooku nemohli mať oveľa výkonnejší desktop a hry by vás bavili oveľa viac.

Najmä vďaka veľkosti displeja. Keby ste postavili vedľa seba desktop s ultrawide 34″ monitorom a herný notebook napr. s 13,3″ displejom, na oboch by ste spustili napr. Witchera 3, mali by ste pocit, že sú to dve rozdielne hry. Na priestrannom širokom monitore si užijete výhľady v exteriéroch, vychutnáte si prepracovanosť detailov grafiky, precítite atmosféru. Nad 13″ či 14″ displejom sa budete krčiť a pocit vlastnej prítomnosti v hre je viac než otázny.

Pritom takýto notebook môže byť niekedy drahší ako desktop s 34″ monitorom. Nie, nepresviedčam vás o zbytočnosti herných notebookov, len naznačujem, že ak ste hráč, je dobré ich kúpu a parametre rozumne zvážiť aj kvôli zážitkom z hier. Napríklad od 15″ hore sú aj na herných notebookoch zážitky celkom slušné a medzi 17″ displejom notebooku a štandardným 22″ monitorom desktopu je rozdiel takmer zanedbateľný.

Objavujú sa tiež časté sťažnosti na opakujúce sa questy bez fantázie v žánri RPG. Nuž, niekedy je to pravda, o tom niet pochýb. No občas je to možno aj tým, že ste sa v hre dobrovoľne motali na mieste, nevenovali ste pozornosť hlavnej dejovej línii alebo ste ju nepochopili, a tak ste si zážitok vlastne sami pokazili. Chcel som sa vyhnúť konkrétnym názvom, no dobrý príklad je Mass Effect: Andromeda. Pokiaľ sa držíte hlavnej pointy, je hra pomerne dobre spracovaná a poskytne vám zaujímavé zážitky. No keď sa zamotáte do opakujúcich sa sidequestov, celkom ľahko vás omrzí, pretože ako sandbox za veľa nestojí. Nie je to vaša chyba, no ktosi iný, kto riešil hlavne príbeh, môže mať na hru vďaka tomu celkom iný názor a obaja máte vlastne pravdu.

Takisto sa občas stretávam s tým, že ktosi zhejtuje hru a keď sa ho spýtate na čom ju hral, parametre takého stroja by prekonala aj mikrovlnná rúra, v ktorej ste si na obed uvarili vreckovú polievku. Ak máte slabý hardvér pretože na lepší nemáte peniaze, je to pochopiteľné, ale priznajte si, že na hry, ktoré na ňom spúšťate na nízkych či stredných detailoch s nízkymi fps nemáte celkom objektívny názor. Neskúsili ste ich tak, ako to ich tvorcovia zamýšľali. Tiež zvážte, že ak ste si nejaký populárny titul stiahli z torrentov, zahrali si z neho 10 minút a keďže v ňom nešlo nikoho do troch minút zastreliť, vypli ste ho, to neznamená, že je hra určite zlá. Možno ste iba hejter a neviete to o sebe … Hráči často posudzujú hry, ktoré si nekúpili o dosť rýchlejšie, ako tie ktoré zaplatia. Dôvod je jednoduchý – za svoje peniaze čakáte zážitok, a tak hru podrobíte oveľa dôkladnejšiemu skúmaniu. Čo máte zadarmo sa ľahko vymazáva.

Možno ste iba hejter a neviete to o sebe …

Apelujem teda na vás, ktorí ste sa v tomto článku našli. Skôr než nejakú hru a jej fanúšikov zhejtujete, spomeňte si či ste ju hrali na dostatočne silnom a vybavenom hardvéri, či to bolo dostatočne dlho na to, aby ste si utvorili názor a koniec-koncov či už hra vôbec vyšla. Nezriedka totiž vidno výroky typu “najhoršia hra na svete” či “to je ale kravina, veľké sklamanie” aj pred jej vydaním.

Bude tiež dobré, ak porozmýšľate nad tým, či nie je lepšie spísať do komentára na Facebooku konkrétne argumenty o tom, čo sa vám na hre nepáči a vyvoláte tak konštruktívnu diskusiu namiesto hádky plnej pohlavných orgánov a odporúčaní na psychotesty. Ak ste toto všetko zvážili, stále trváte na svojom a ste presvedčení, že sa na to dívate objektívne, je možné, že nakoniec nie ste hejter, ale dotyčná hra naozaj stojí za prd. V takom prípade tvorcov v komentároch nešetrite, spätná väzba od hráčov je potrebná, no vždy zostaňte v rámci slušnosti a skutočných argumentov.

Tweet