Budúcnosť umelej inteligencie: Sme svedkami zrodu druhu robosapiens?

Umelá inteligencia je vo svete technológií momentálne témou číslo jedna. Dokonca už ovplyvňuje aj akciové trhy. Zamyslel som sa nad tým, ako to s ňou dopadne a či je budúcnosť umelej inteligencie svetlá alebo temná. Bude to ako s virtuálnou realitou? Alebo so zaniknutými 3D televízormi?

Svet technológií je zradný. Za vývojom stoja často ľudia, ktorí sú tak trochu odtrhnutí od reality. Snažia sa vyvinúť čo najúžasnejšie novinky, no nie vždy domyslia do dôsledkov ako to dopadne. To je však prirodzená ľudská vlastnosť. Stačí sa pozrieť na autá – sú skvelé, zmenili náš život, ale ničia životné prostredie exhalátmi a odpadom po údržbe a likvidácii.

Umelá inteligencia (AI) je však trochu iná záležitosť, aj keď jej potenciál je porovnateľný. Takisto môže zmeniť naše životy a celú civilizáciu, no nie každá sľubná technológia sa vôbec dožila svojho rozmachu (preto to prirovnanie k 3D TV), alebo sa nerozvinula ani zďaleka tak výrazne, ako sa očakávalo (VR).

To, čo z AI zatiaľ vidíme, je iba ochutnávka a začiatok. Napriek tomu, že sa môžete s ChatGPT porozprávať a on za vás naprogramuje aplikáciu či napíše článok alebo bakalárku (ale musíte ho k tomu trošku zmanipulovať, normálne vám to odmietne), stále sme na začiatku cesty.

Takto píše ChatGPT: Techtopia: ROZPRÁVKA, ktorú napísala umelá inteligencia ChatGPT pre fanúšikov TechGuru

Umelé neuróny sa zrodili a majú sa k svetu

Prvú umelú neurónovú sieť s názvom Perceptron vytvoril psychológ Frank Rosenblatt ešte v roku 1958. Keď sa v druhej dekáde nového milénia začalo intenzívnejšie hovoriť o umelých neurónových sieťach, ľudia, ktorí vedeli o čo ide, spozorneli, nadchli sa a začal sa prudký vývoj. Základný princíp takýchto sietí spočíva v tom, že napodobňujú pochody v ľudskom mozgu a ako sa ukázalo – funguje to.

V podstate ide o softvér, ktorý si môžete nainštalovať aj na svoj počítač a čosi ho naučiť. Vymyslieť mu účel a vytvoriť tak novú umelú inteligenciu, ktorá bude fungovať podobne, ako ľudský mozog a jeho základné stavebné jednotky – neuróny. Sieť sa trénovaním na vzorkách čosi naučí, ako napríklad rozpoznávať na obrázkoch typické obrazce alebo špecificky triediť texty.

Fantázii sa v tomto výrazné medze nekladú a práve preto je budúcnosť umelej inteligencie zatiaľ neistá.

Spomínaná podobnosť s ľudským mozgom je hlavne v tom, že sa umelo vytvorené neurónové bunky – jednotky – pomocou vstupných impulzov učia. Vstupné jednotky zaznamenajú impulz, takzvané skryté jednotky ho spracujú a výstupné jednotky poskytujú výsledok. Je to zjednodušené vysvetlenie a trochu podrobnejšie som sa téme venoval v článku „Singularita sa blíži. Bude to zánik či vzostup ľudstva?“.

Od neurónu k četovaciemu botovi

Asi si dokážete predstaviť, že na to, aby dokázala AI ako je ChatGPT s vami komunikovať na podobnej úrovni ako človek, potrebuje obrovskú databázu vstupov so vzorkami na učenie. Tak to skutočne je, no už sme aj za touto fázou vývoja a aj tento aspekt v praxi dávno funguje.

Aj na toto hoď očkom: Watson, umelá inteligencia od IBM, skvelo vytvára plány liečby rakoviny

Moderné technológie už poskytujú dostatočné kapacity a výpočtovú silu a keď „premeliete“ veľké množstvo vstupných údajov cez prepracovanú AI sieť, je možné napríklad na medicínskych snímkach identifikovať potenciálny nádor či priniesť iné diagnózy, ktoré zatiaľ síce musí skontrolovať lekár, no je celkom možné, že o pár rokov bude mať AI takú dôveru ľudí, že s vami absolvuje kompletné vyšetrenie od diagnostiky až po odovzdanie liečiva na recept.

Výhoda je v tom, že virtuálny lekár je nesmierne rýchly, neunaví sa a na obed nepotrebuje tuniakový sendvič, stačí mu elektrická energia.

Možno trochu paradoxne to však nie je medicínske využitie, ktoré púta najviac pozornosti. Sú to konverzační alebo četovací boti ako Bard od Google založený na systéme LaMDA, ChatGPT od OpenAI či Bing AI od Microsoftu, ktorí na verejnosť najviac zapôsobili a niektorí odborníci tvrdia, že majú blízko k univerzálnej umelej inteligencii. Zatiaľ sa s nimi môžete porozprávať a už vedia vyhľadať a poskytnúť veľa užitočného. Aj keď stále to ešte nie je celkom ono. Teraz sa asi spýtate „Aké ono“?

K téme si prečítaj toto: Žijeme v System Shocku? Musk tvrdí, že Microsoft Bing Chat AI je ako SHODAN, čo sa zblázni a všetkých zabije

Univerzálna umelá inteligencia

Univerzálna umelá inteligencia (UAI) je čosi ako svätý grál svojho oboru. Ide o systém, ktorý zatiaľ neexistuje, ale mal by zvládnuť akúkoľvek úlohu, ktorú by zvládol aj človek a prešiel by Turingovým testom. Možno teda povedať, že keď vývoj dospeje k UAI, čo je pravdepodobne iba otázka času, dosiahneme historický bod singularity.

Technológia prekoná človeka a v tej chvíli bude veľmi dôležité, či sme sa na tento okamih pripravili ako bežný piatak na písomku alebo politik na rozpravu v parlamente.

Aha, to nie je celkom jasné prirovnanie, tak to vyjadrím takto: Ak sa v tej chvíli ukáže, že sme do nových technológií dostatočne neimplementovali Asimove zákony robotiky, tak sme v riadnej kaši.

Aj takáto je AI: Aj umelá inteligencia môže byť rasistická a sexistická

Iste, nová UAI môže pôsobiť ako super sluha, ktorý zvládne čokoľvek, ale keďže bude univerzálna a istotne sa bude učiť od ľudí, môže byť schopná klamu či predstierania. Takže ak sa dostane k dôležitým systémom a nebude mať čisté úmysly, ktoré jej koniec koncov môže vnútiť opäť človek, je to jasné. Duplovane, ak bude vložená do tela robota, ako vo všetkých tých klasických sci-fi dielach, kde nám roboti chcú nakopať pozadie.

Už v súčasnosti sa jazykový model LaMDA od Google prehlásil za bytosť s dušou a vedomím. Odborníci to zatiaľ odmietajú, no uvidíme, kedy dosiahneme vo vývoji bod, v ktorom už aj odborníci zdvihnú obočie a robotovi, ktorý vyjadrí svoje emócie, dajú štátne občianstvo. Niečo podobné sa už stalo, keď robotka Sophia od Hanson Robotics dostala občianstvo Saudskej Arábie, no raz na to môže byť skutočný dôvod.

Aj roboti môžu v budúcnosti bojovať za svoje práva.

Budúcnosť umelej inteligencie + robotika = robosapiens

Práve v robotoch by mohla tkvieť budúcnosť umelej inteligencie. Ak sa totiž spojí UAI a humanoidné telo, ktoré bude schopnosťami podobné či lepšie ako ľudské, dostaneme androida (nie ten operačný systém, ten je s veľkým A) ako bol Data v Star Treku. Inteligentný, šikovný, silný s dobrým srdcom a slabosťou pre ľudský druh… Aspoň väčšinu času.

Robot sa stane androidom vtedy, keď bude na nerozoznanie od človeka.

Tam zatiaľ nie sme a v oblasti robotiky sa odhaduje, že súčasní roboti sa vedia pohybovať asi ako dieťa, ktoré má jeden rok. Áno, veľa padajú, ale učia sa.

Boston Dynamics, spoločnosť ktorá je v tejto sfére popredným hráčom na trhu a ktorú pred časom odkúpila automobilka Hyundai, nám však už predviedla robotov ako Atlas, ktorí dokážu oveľa viac ako ročné dieťa. Aj keď zatiaľ zrejme iba v laboratórnych podmienkach a firma dosť zahmlieva skutočný stav vývoja upravovanými videami.

Problematický je hlavne dvojnohý spôsob pohybu a batérie, no všetko je iba otázka času a Gary Bradski z Boston Dynamics už teraz tvrdí, že sme svedkami zrodu nového druhu robosapiens (sapiens v latinčine znamená múdry, rozumný).

Frankensteinov paradox

Nie som si istý, či skutočne existuje pojem Frankensteinov paradox, no rozhodol som sa takto pomenovať jav, ktorého sme aktuálne svedkami. Stvorili sme umelú inteligenciu a ľudia, ktorí sa podieľajú na jej vývoji, zároveň žiadajú jej reguláciu, ak nie úplné zastavenie. Ako keby mali strach z vlastného výtvoru, podobne, ako sa bál svojho výtvoru Viktor Frankenstein z legendárneho diela.

O svojom „monštre“ vieme málo a bojíme sa, akú môže mať pred sebou budúcnosť. Už teraz sa ChatGPT vo veľkom zneužíva na tvorbu umelého obsahu, ktorý môže byť niekedy užitočný a inokedy škodlivý práve svojou umelosťou či nepravdivými informáciami.

Aj toto ťa zaujme: Umelá inteligencia VALL-E od Microsoftu naklonuje váš hlas za 3 sekundy

Popredné osobnosti technologického sveta sa nielen preto nedávno podpísali pod iniciatívu na zablokovanie vývoja AI. Svoj podpis poskytli zvučné mená ako Musk či Wozniak. Áno, ten Elon Musk, ktorý nedávno založil novú firmu X.AI na vývoj umelej inteligencie…

Máme sa teda báť?

Aby sme sa vrátili nohami na zem, treba pripomenúť, že AI je stále v štádiu, kedy nám prakticky nemá ako ublížiť a to, či bude niekedy v budúcnosti škodlivá, je v rukách ľudí. Určite sa nájdu takí, čo nebudú chcieť pomocou AI „páchať dobro“, ale jeho opak. Už teraz mnohým nestačí len generovanie obrázkov podľa textového zadania alebo článkov do médií. AI využívajú na tvorbu deepfake či pornografie a ktovie, čo všetko sa deje za zatvorenými dverami.

Prečítaj si aj toto: O2 útočí na hoaxy pomocou deepfake videa

Je však veľmi pravdepodobné, že zo strany svetových vlád už čoskoro prídu regulácie a pravidlá, ktorými sa firmy vyvíjajúce AI budú musieť riadiť.

Zatiaľ nám je umelá inteligencia dobrým sluhom v podobe virtuálnych asistentov v autách či mobiloch, ktorí nám poradia ako uvariť kura, nastavia nám pripomienku stretnutia, vysvetlia neznámy pojem či upozornia na to, že za volantom javíme známky únavy. Ich budúci potenciál je však neporovnateľne mohutnejší a snáď sa raz zo šikovného sluhu nestane zlý pán…

Ak ťa bavíme, klikni na tlačidlo a kúp nám pivo za 2€:

Staň sa súčasťou aktívnej komunity TechGuru SK/CZ na Facebooku a na Instagrame.

Nájdeš nás aj na YouTube

O autorovi

Peter Vnuk

Je celoživotným fanúšikom technológií a pracuje pre niekoľko popredných slovenských médií z tejto oblasti. Okrem produktových recenzií, spravodajstva zo sveta vedy a techniky, sa venuje tiež tematickým článkom na hi-tech témy, ako je umelá inteligencia, robotika, virtuálna realita a pod. Je mu blízka tiež herná sféra, preto recenzuje aj herné príslušenstvo a hry.