Výskumníci z renomovaného nemeckého inštitútu Helmholtz Munich predstavili prelomový model umelej inteligencie s názvom Centaur, ktorý dosahuje bezprecedentnú presnosť pri predpovedaní ľudských rozhodnutí. Tento model AI, založený na princípoch kognitívnej psychológie a strojového učenia, dokáže s mimoriadnou presnosťou odhadnúť nielen to, aké rozhodnutie človek prijme, ale aj ako dlho mu to bude trvať, a to aj v úlohách, ktoré nikdy predtým nevidel
Centaur bol natrénovaný na dátach z rozsiahlej databázy Psych-101, ktorá obsahuje viac než 10 miliónov individuálnych rozhodnutí zo 160 rôznych psychologických experimentov. Do týchto experimentov sa zapojilo približne 60-tisíc účastníkov, čo z neho robí jednu z najväčších psychologických tréningových množín, aké boli kedy vytvorené.
Jedinečnosť Centaura spočíva v jeho schopnosti generalizovať. To znamená, že na rozdiel od väčšiny modelov, ktoré potrebujú veľmi špecifické dáta pre každý konkrétny scenár, Centaur rozpoznáva všeobecné vzorce v ľudskom správaní a dokáže ich aplikovať aj v nových, predtým nevidených situáciách. Tento aspekt modelu je kľúčový pre jeho použiteľnosť v reálnych podmienkach, kde sa rozhodovanie často odohráva v nepredvídateľnom prostredí.
Prečítaj si tiežPo 50-ke sa v ženách deje niečo zvláštne. Vedci to konečne pomenovali
Menopauza prináša ženy do obdobia života, keď sa ich reakcie na stres a rozčúlenie menia podstatným spôsobom. Štúdia publikovaná 3. júla (červenec) 2025 ukázala, že po 50-ke sa ženy dokážu oveľa rýchlejšie upokojiť po období hnevu alebo podráždenia. Tento zistený fenomén má zásadný vplyv na ich psychické zdravie a sociálne vzťahy...
Okrem samotného rozhodnutia je však Centaur schopný predikovať aj reakčný čas človeka, teda to, ako dlho bude dané rozhodovanie trvať. Táto schopnosť poskytuje výskumníkom hlbší vhľad do dynamiky kognitívnych procesov, čím sa otvárajú úplne nové možnosti pri štúdiu pozornosti, mentálnej námahy či porúch rozhodovania.
Tím vedený doktorom Marcelom Binzom a doktorom Ericom Schulzom spojil interpretabilitu s predikčnou silou, čiže kombináciu, ktorú predchádzajúce modely nedokázali efektívne zvládnuť. Tradičné prístupy boli buď matematicky sofistikované, no málo presné, alebo naopak dokázali predpovedať výstupy, ale neposkytli pochopenie mechanizmov, ktoré za tým stáli. Centaur ponúka oboje.
Prečítaj si tiežBudeme chovať hady na mäso? Podľa vedcov pytón nahradí hovädzinu
Výskum ukázal, že farmový chov hadov, najmä druhov ako pytón mriežkovaný alebo tmavý, môže predstavovať ekologickú a výživnú alternatívu k bežnému mäsu, najmä v krajinách s obmedzenými zdrojmi. Stane sa hadie mäso jedlom budúcnosti?...
Praktické využitie modelu sa rozprestiera naprieč disciplínami: od výskumu správania a dizajnu experimentov, cez klinickú diagnostiku a terapiu pri duševných poruchách, až po vývoj personalizovaných kognitívnych tréningových programov. Vedci plánujú model v budúcnosti obohatiť o ďalšie individuálne parametre ako vek, pohlavie či psychologické profily, čím by sa jeho predikčná sila ešte prehĺbila.
Dostane sa ti do hlavy a pritom rešpektuje súkromie
Významným prvkom projektu je jeho etický rámec. Centaur je navrhnutý tak, aby mohol byť spustený lokálne bez potreby odosielať osobné dáta na vzdialené servery. To znamená, že aj v citlivých oblastiach ako medicína či psychológia môže byť použitý spôsobom, ktorý rešpektuje práva a súkromie používateľov.
Výskum zároveň neprebieha pod taktovkou veľkej technologickej korporácie, ale v prostredí akademickej nezávislosti. Tento fakt je kľúčový, pretože umožňuje úplnú transparentnosť metodológie, sprístupnenie dát a otvorenú diskusiu o etických hraniciach využitia takýchto nástrojov.
Prečítaj si tiežSimpsonovci zase predpovedajú. 30. jún 2025 vraj prinesie vzostup VR, vojnu a lietajúce autá
Simpsonovci sa už od začiatku 90. rokov pravidelne predvádzajú ako nečakaní proroci modernej doby. Najnovšie sa však zdá, že ich satira opäť trafila do živého, tentokrát predpovedajú priamo pre rok 2025...
Centaur tak nepredstavuje len technologický pokrok, ale aj filozofický posun. Ukazuje, že umelá inteligencia môže nielen napodobňovať, ale aj objasniť a obohatiť naše chápanie samých seba. Je to prvý AI model, ktorý „rozumie“, prečo sa rozhodujeme tak, ako sa rozhodujeme a nie len tomu, čo si vyberieme.
Budúce výskumné fázy sa zamerajú na analýzu vnútorných „neurónových ciest“ modelu. Vedci chcú pochopiť, či sa jeho rozhodovacie mechanizmy podobajú tým ľudským, alebo vznikajú ako dôsledok čisto výpočtových stratégií. Takéto poznanie by mohlo ponúknuť odpovede na zásadné otázky o povahe myslenia – či je naše vedomie niečím výnimočným, alebo len veľmi komplexným algoritmom.
