Vampyr – recenzia

Vampyr recenzia titulka

V prvých scénach hry sa vytackáte z masového hrobu a snažíte sa utiecť z jeho blízkosti. Pri svojom úteku narazíte sa osobu, z ktorej sa vykľuje vaša sestra, ktorá vás hľadala. Jej radosť z nájdenia brata netrvala dlho, pretože vás premôže smäd po jej krvi a v záchvate ju zabijete.

Po úteku z miesta činu sa intro upokojí a pomaly zisťujete, čo sa vôbec deje. Ste Jonathan Reid, ktorý sa vrátil z Francúzska kde slúžil ako vojenský lekár špecializujúci sa na transfúziu krvi a po novom ste už aj upír.

Celý Londýn zachvátila akási epidémia, podobná španielskej chrípke, ktorú treba zanalyzovať a následne potlačiť. Hlavná úloha je teda jasná, ale Jonathan má aj svoju vlastnú agendu v tom, že chce spoznať svojho stvoriteľa. Dejová línia je od samého začiatku pútavá a v priebehu celej hry je jednou z jej silných stránok.

Rozlúštenie týchto dvoch záhad v sebe nesie aj črty detektívky a nechýbajú prekvapivé plot-twisty. Jediným nedostatkom je, že ku koncu hry som mala pocit, že príbeh stráca na dychu a je načase to urýchlene ukončiť. Ale vráťme sa na začiatok. Rýchlo sa zhostíte role doktora v Pembrooke Hospital odkiaľ začne pátranie po odpovediach na vaše otázky.

Vampyr recenzia 04

Veľmi dobre spracovaným aspektom je interakcia s NPC. Začnete s doktormi, sestrami a pacientmi v nemocnici, ale časom sa zoznam rozšíri o ľudí každého druhu. Medzi nimi nebudú chýbať gangstri, sfanatizovaní farári, post-traumatizovaní vojnoví veteráni, vydierači, sufražetky, ale aj viac či menej poctiví predavači či rodičia a ich deti.

Nie sú to však len nejakí jednoliati zadávači questov bez štipky osobnosti, práve naopak, každá postava má svoj príbeh, svoje problémy, tajomstvá a skryté motívy. Je na Vás, ako veľmi sa týmto ľuďom budete venovať v rozhovoroch, alebo či nájdete v lokalitách rôzne stopy, ktoré Vám pomáhajú nazrieť hlbšie do ich charakteru.

Musím povedať, že táto časť bola jednou z najzaujímavejších v celej hre. Bolo zaujímavé postupne rozuzlovať rôzne pletky, vzťahy medzi ľuďmi, ktorí na prvý pohľad nemajú nič spoločné. Zároveň je to však miestami až nemiestne zdĺhavé. Rozhovor s postavou, ako aj rôzne predmety môžu odhaliť nové zistenia pre inú postavu. Ale pokiaľ sa postavám hráč chce venovať, musí sa pripraviť na veľa behania skrz celý Londýn. Keď vojdete do novej obývanej lokality a chcete ľudí poctivo vyspovedať, verte, že na dobrú hodinu, až dve nebudete potrebovať tasiť zbraň.

Občas sa pritrafí, že Vám postava zadá nejaký bočný quest. Tie mi síce svojím charakterom nijako nevadili, ale na tento žáner hry mi prišiel ich počet pomerne skromný. Väčšinou ma ale sklamala odmena, pretože okrem poďakovania dostanete len skúsenosti, prípadne zopár dukátov. Len vo veľmi zriedkavých prípadoch dostanete nejakú zbraň alebo vybavenie.

V mene hesla „v zdravom tele, zdravá krv“ môžete postavám spraviť lekársku prehliadku a podávať im lieky.

Odmenou za Vašu starostlivosť zvyčajne nebýva nič, len rozčarovanie obyvateľstva nad tým, že niekto v Londýne rozdáva lieky zadarmo. Ak potreby ľudu ignorujete, môže sa to nepekne vypomstiť na zhoršení celkového stavu dištriktu a s tým súvisiacich udalostiach.

Celkovo sa prvotný dobrý dojem z celého konceptu starostlivosti o ľud Londýna pomaly rozplynul a v poslednej tretine hry som značne upustila od dôkladnosti, akou som sa starala o ľudí dovtedy.

Vám sa možno pokles záujmu neprihodí tak ako mne, a to na základe jedného dôležitého rozhodnutia. Ja som si povedala, že hru zahrám za dobrú dušu. Ľudom pomáham, liečim ich a teším sa keď sa im darí. Tvorcovia hry však mali asi inú predstavu. Expenie v tejto hre je totiž trochu zvláštne. Skúsenosti dostávate z porážania súperov, ako v každej inej RPG, ale týchto bodov je až ukrutne málo. Taktiež je tu možnosť questov, alebo odhalenia tajností. Hlavný zdroj skúseností by podľa tvorcov asi mali byť obete Vášho upírskeho uhryznutia. Čím ste si s postavou bližší, čím viac tajností o nej viete a čím viac ste jej pomohli, tým je jej meter „zdravia krvi“ na tom lepšie a o to viac skúseností získate, keď túto krv vysajete.

Mechanika je to pekná. Rozhodnutia sú nezvratné a hra Vás často postaví pred ťažkú voľbu. No ja som si povedala, že ľuďom pomáham, liečim ich a … nezabíjam ich. A teda som sa odrezala od najväčšieho zdroja skúseností v hre. Viem si predstaviť, že hráč, ktorý si pekne spracuje postavu a následne sa na nej expí sa bez problémov udrží levelom na úrovni akú hra od vás očakáva. Ja som sa svojím rozhodnutím ocitla permanentne hlboko pod priemerom levelov súperov.

Ak nájdete v temných a uličkách nejakú skrýšu, môžete  si odpočinúť a našetrené expy minúť na nejaké nové schopnosti.  Skill tree je jednoduchý a predstavuje niekoľko aktívnych vampirických schopností a pasívne vylepšenia niektorých parametrov.

Aby sa zmeny uložili a pán doktor vytunil svoje nemŕtve telo, je potrebné aby sa vyspal do druhého dňa.

Lenže na prechode medzi dňami sa tiež dejú udalosti v dištriktoch, a tak Vás hra vystaví ošemetnej situácii, kedy pokiaľ poctivo neliečite každého chorého neboráka, tak váhate kedy a či vôbec ísť levelovať a riskovať čo sa do rána udeje.

Vampyr recenzia 12

Samozrejmou súčasťou každého poriadneho RPG-čka je aj vybavenie. Klasika, nabúchanému hrdinovi dáme do rúk poriadne nabúchanú zbraň… a to je všetko. Áno, všetko. Vybavenie Vášho hrdinu pozostáva z naučených schopností a jednej, či dvoch zbraní. A aj tie zbrane majú jednoduchý craftovací systém, kde pokiaľ máte potrebné suroviny, môžete si zvýšiť level zbrane až do 5. úrovne a pridať pri každom leveli jednu z dvoch bonusových schopností.

Systém tak jednoduchý, že celú hru som prešla so zbraňou, ktorú som našla asi v druhej hodine hrania a nikdy neprišlo k momentu, kedy by som bola nútená ju vymeniť.

Vampyr recenzia 12

Celé to možno súvisí aj s bojovým systémom a celkovou obťažnosťou hry. Spočiatku si vystačíte aj bezhlavým mlátením okolo seba. Akonáhle hra posunie nepriateľov o pár levelov vyššie, stávajú sa súboje zaujímavejšie. V boji sa snažíte nájsť balans medzi staminou na mlátenie zbraňou a množstvom krvi na využívanie schopností. Akonáhle sa do toho trochu dostanete, zistíte, že sa stačí naučiť niekoľko málo taktík a hra až do konca ponúkne len zopár miest, kde musíte pozmeniť všeobecne platný vzorec.

Bitky u mňa vo všeobecnosti vyzerali tak, že som tieňovo skákala okolo súperov, uhýbala sa útokom, našla občasný hit, alebo ak bola možnosť, tak celé combo s cieľom omráčiť súpera a vysať z neho krv. Počas sania krvi sa zvyčajne stihla doplniť stamina na 100%, takže opäť skákanie + zbraň. A bolo jedno, či je nepriateľ jeden, alebo aj niekoľko naraz, či išlo o bežného nepriateľa na ulici, alebo o boss fight a dopad na výsledok väčšinou nemal ani oveľa vyšší level nepriateľov.

Hru uľahčujú aj niektoré zvláštnosti, ako napríklad, že počas animačiek niektorých schopností, alebo keď z omráčeného nepriateľa sajete krv, ste nesmrtelní. No vaše zdravie, stamina a cooldowny schopností sa dopĺňajú, akoby čas normálne plynul. Takže je možné sa zacykliť a vyhrávať bitky prakticky bez rizika. Alebo taký bug v AI, kde nepriatelia neprejdú istými pomyselnými hranicami medzi časťami mesta. Natiahnite na seba kopu súperov, pobehnite k hranici lokality a bezproblémovo môžete pomaly dosekať ohlúpnutú a bezzubú bandu.

Keďže hlavnou postavou hry je upír, hra sa pochopiteľne odohráva v noci. Tmavé uličky zahalené do hmly, spustošené obydlia, či chodby kanalizácie dobre vystihujú Londýn počas prvej svetovej vojny. Po grafickej stránke by som hru označila za priemernú, ale tvorcom sa úspešne podarilo zobraziť vhodné prostredie.

Vampyr recenzia 15

Soundtrack sám o sebe nevyniká. Ide o ponurú hudbu, v rôznych oblastiach doplnenú o detský plač a v prípade Pembrooke Hospital aj o výkriky a zavýjanie ranených. Hudba je v niektorých pasážach ťahavá, ale neprekáža, hráča nijakým spôsobom neobťažuje a nemá nutkanie ju vypnúť. Spolu s atmosférou prostredia však prekvapivo dobre fungujú.

Na záver by som chcela vypichnúť niekoľko technických nedostatkov, ktoré ma sprevádzali počas celej hry. Asi najviac mi prekážala nenormálna dĺžka loading screenov pri vstupe a výstupe z lokácii, či pri znovunačítaní hry po úmrtí. Mimo toho sa hra zasekávala v načítaní aj v situáciách, ak ste príliš rýchlo prechádzali mapou pomocou tieňového skákania.

Hra (PS4 verzia) sa nedokázala prispôsobiť veľkosti televízora a nikde v menu nebola možnosť na prispôsobenie, takže som mala permanentne ukrojený kus obrazovky. Už raz vypočutý dialóg nie je možné preskočiť a kvôli občasnej chybe pri označovaní dialógov si takýchto rozhovorov vypočujete mnoho. Čerešničkou na torte je veľmi malé písmo, ktoré sa už viac nedalo zväčšiť.

Verdikt – Vampyr

Vampyr je smutný príbeh hry, ktorá má originálne nápady a koncepty, ale bohužiaľ žiadny z nich nie je dotiahnutý k úplnej dokonalosti. Hlavná dejová linka vás zaujme a ženie vás dopredu. Vedľajšie charaktery a dôraz kladený na nezvratné rozhodnutia boli tiež originálne, ale motivácia o staranie sa o nich sa vytratí, pokiaľ k nim nepristupujete len ako k jedlu, ktoré si postupne pripravujete. Zato bojový systém, ktorý by mal byť ťahúňom takéhoto akčného RPG-čka bol jalový a nepredstavoval prílišnú výzvu. Ak k tomuto celému pridáme ešte niekoľko viac či menej vážnych technických nedostatkov udeľujem hre „tupé upírske tesáky z desiatich“.

Hodnotenie:

Grafika: 70 %

Zvuk: 70 %

Hrateľnosť: 60%

Celkovo: 65%

Výhody:

  • pútavý dej a starostlivosť o NPC
  • atmosféra dobového Londýna

 Nevýhody:

  • technické nedostatky
  • bojový systém

Platforma: PC, PS4, XBox

Cena: 59,99

 

Hru na recenzovanie poskytol obchod Comgad.cz, kde si ju môžete aj zakúpiť.

O Autorovi

Zuzu Balážová
Zuzu Balážová
Najnovšie články autora

Pridaj komentár