Roman Gregorička je slovenský tvorca vizuálnych efektov a režisér, ktorý okrem iného pracoval aj na seriáli Slovania. Porozprával nám o ceste od amatérskych začiatkov až po profesionálnu filmovú tvorbu. Nahliadnite do sveta kreativity, transformácie a filmovej vášne

Čo ťa priviedlo k práci v oblasti vizuálnych efektov? Bola to láska k filmom, technológii alebo niečo iné?

Už keď som mal 11 a dostala sa mi do rúk pásková kamera mojich rodičov, som vyrábal prvé efektové zábery a animácie na počítači. Táto vášeň akosi rástla od malička spolu s mojím snom stať sa filmovým režisérom. Išlo to tak ruka v ruke, i keď najprv som mal VFX len ako hobby a po čase sa z toho vykľulo plnohodnotné povolanie.

Takže odpoveďou na tvoju otázku bude asi všetko dohromady – aj láska k filmom, aj technológie, pokrok a možnosť zhmotniť na plátno akúkoľvek fantáziu.

Kedy si si uvedomil, že toto je presne to, čomu sa chceš venovať? Mal si nejaký zlomový moment alebo inšpiráciu?

Jeden z hlavných prelomov bolo, keď som zhliadol prvýkrát Hviezdne vojny ako malý chlapec. Nadšenie mi vytváralo aj rozprávanie mojich rodičov o filmoch, ktoré som mal v mladom veku ešte zakázané vidieť. Napríklad Jurský park. Nevidel som ho, ale z rozprávania mojich rodičov som si utvoril základný obraz a keďže som vtedy miloval dinosaury tak som kreslil svoje vízie fixkami na papier.

Celé svoje detstvo ako som chodieval venčiť nášho psa, som si v hlave vytváral fiktívne scenáre a predstavoval som si ako ich jedného dňa nakrútim. Vždy som vedel, že chcem byť režisér, ale vizuálne efekty sa k tomu pridali prirodzene. Už na VŠMU ma všetci vnímali ako „efektového režiséra“, a tak sa to so mnou ťahá až doteraz.

Ako by si opísal svoju prácu niekomu, kto o vizuálnych efektoch veľa nevie? Čo vlastne robíš?

Keďže rád veľa kecám, snažím sa to dnes zjednodušiť na vetu „Robím triky do filmov.“.

Väčšine ľudí to pre základný obraz stačí a keď sa spýtajú, čo konkrétne, tak sa mi ústa nezavrú (smiech).

V zásade pomáham tvorcom zhmotniť vízie, ktoré nie je možné alebo jednoduché nakrútiť reálne. Niekedy ide o klonovanie televízorov, lebo na pľaci bol len jeden. Inokedy zas mením hercovi farbu trička či dopĺňam logo, ktoré tam pôvodne nebolo. Raz som musel odstrániť logá z dresov viacerých futbalistov vrátane ich odrazu v zrkadle.

Reklamy bývajú hektické, robia sa narýchlo, ale zas pri dlhodobých projektoch s 3D animáciami mám priestor experimentovať a hľadať kvalitnejšie riešenia. Jednoducho povedané: opravujem chyby z nakrúcania, dopĺňam efekty a pomáham tvorcom zhmotniť ich predstavy čo najvernejšie.

Ako vlastne vyzerá proces tvorby efektov vo filme či videu? Čo všetko to zahŕňa od začiatku až po výsledok?

Najdôležitejšia je dôkladná príprava. Na veľkých trikových filmoch pracujú desiatky až stovky ľudí, u nás skôr desiatky. Ak režisér pristupuje k dielu zodpovedne, prizve VFX supervisora už pri písaní scenára alebo v prípravných fázach. Režisér má víziu a spolu so supervisorom hľadajú spôsoby realizácie efektov, začína sa písať technický scenár a rieši sa spôsob nakrúcania. Pracuje sa aspoň so storyboardami, ideálne s animatikmi alebo previzmi, ktoré pomáhajú celému štábu predstaviť si záber.

Po nakrúcaní sa materiál strihá a nasleduje postprodukcia – tracking (výpočet pohybu kamery), retuše (odstránenie značiek, lán, svetiel). Pri CGI sa vytvárajú modely, animácie, 3D priestory, ktoré sa nasvecujú, texturujú a renderujú. Výsledok ide ku kompozitorovi, ktorý všetko spája dokopy s revíziami režiséra a producenta. Nasleduje farebná korekcia a finálny obraz sa spojí so zvukom. Na záver sa pripravujú formáty pre kino, TV či web. Dnes aj malé tímy zvládnu celý tento proces od supervízie po grading a delivery.

S akými nástrojmi alebo programami pracuješ najčastejšie?

Mám svoj overený workflow, ktorý dlhodobo zdokonaľujem. Keď idem z projektu do projektu, nie je priestor len tak meniť softvér, narušilo by to celý proces. Pracujem s Adobe produktami, ktoré sú cenovo dostupné aj pre začiatočníkov, a využívam 3D softvér od Autodesku a ďalšie, ktoré dopĺňajú môj 3D workflow.

Na finalizáciu a farebné korekcie používam DaVinci Resolve – dnes asi najsilnejší nástroj v tejto oblasti. Občas si dávam výzvy, napríklad spraviť niečo len pomocou tých najlacnejších či úplne bezplatných nástrojov, ako pri mojom Star Wars short filme. Chcem tým ukázať, že softvér ani hardvér nemusia byť limitom pre tvorbu.

A čo hardvérová výbava? Predpokladám, že na takúto prácu je potrebné poriadne železo.

V zásade áno, ale všetko závisí od schopností a skúseností toho, kto za strojom sedí. Keďže často pracujem na viacerých projektoch naraz, zvolil som si setup, kde môžem pracovať na dvoch silných počítačoch zároveň. Tie zvládnu náročné simulácie, 3D scény aj kompoziting.

Pri veľkých projektoch potrebujete spoľahlivé stroje, ktoré vydržia záťaž aj niekoľko dní či týždňov v kuse. Tu nie je priestor na omyly. Ak hardvér funguje, najväčší problém býva softvér – neustále aktualizácie grafických kariet či operačného systému môžu narušiť kompatibilitu a spôsobovať pády softvéru.

A keďže softvér robia ľudia, chyby sa objavia vždy. Niekedy vám to zoberie hodiny len na to, aby ste dokončili jeden render. Každý, kto robí s komplexnými projektmi, viacerými pluginmi a softvérmi, to dobre pozná. Preto ak to chcete robiť dlhodobo, je dôležité držať krok nielen s hardvérom, ale aj so softvérom.

Aký typ efektov ťa baví robiť najviac? Sú to veci ako prírodné živly, sci-fi scény, alebo máš nejaké iné obľúbené témy?

Asi z každého trošku, ale scifi ma bavilo vždy najviac. Takže čokoľvek s vesmírnymi bitkami, korábmi, mimozemšťanmi, robotmi… Ale pracoval som (a pracujem) aj na magických fantasy príbehoch a tiež animáciách zo súčasnosti, či blízkej budúcnosti, kde neboli žiadne veľké technické vymoženosti a išlo o presnejšie zobrazenie reality.

Čo sa týka prírodných živlov, vyskúšal som si simulácie vody, kde som mal do jedného intra vyrobiť scénu, ako telo hlavného hrdinu vyplaví more na pláž a hneď za tým som robil ďalšiu animáciu wind surfu na vlnách. Asi rok som študoval a testoval mechaniky takýchto simulácií, ako fungujú vlny, ako sa tvorí pena a pod. Akosi sa mi podarilo zadanie splniť, ale vtedy som si povedal, že potrebujem na hodnú chvíľu pauzu od simulácií vody (smiech).

Ako riešiš situácie, keď ťa projekt postaví pred niečo úplne nové?

Na začiatku vždy zhodnotím, či mám kapacitu a vedomosti dané zadanie splniť, a podľa toho sa rozhodnem. Väčšinou je to však príjemná výzva, pri ktorej sa niečo nové naučím. Potrebujem od klienta aspoň základný brief, aby som si efekt vedel predstaviť. Veľmi pomôže aj mood board s referenčnými obrázkami.

Napríklad pri jednej rozprávke chcel klient efekt ako „patronus z Harryho Pottera“. Vďaka tejto referencii som hneď vedel, ako to má vyzerať a ako to spravím. Pri režírovaní si na pľaci strihám zábery v hlave, aby som ustrážil kontinuitu a ako efektár si zároveň rovno predstavujem aj nástroje, ktoré na daný efekt použijem.

Kde hľadáš inšpiráciu pre svoju tvorbu?

Niekedy v skutočnom svete, inokedy v tom fantazijnom. Rád by som ale jedného dňa začal tvoriť svoje vlastné fantazijné svety, ako tvorí napríklad studio Ghibli. Všetko ale vychádza vždy z nejakej túžby, alebo potreby. Vždy som si chcel nakrútiť svoj Star Wars filmík, aj keď len short film a to som si splnil v roku 2017.

Nedávno som si splnil malý sen spraviť animáciu s tematikou hry Half-Life a Votrelcom od Ridleyho Scotta. Prepojil som ich do jedného krátkeho fiktívneho traileru, kde sa tieto dva svety stretnú. A keď sa podarí, splnil by som si časom aj ďalšie podobné radosti.

Inšpirujú ma filmy, ich režiséri, niekedy aj počítačové hry. Kupujem si knihy o filmoch, koncept-artoch, o tvorbe a baví ma čítať rozhovory s tvorcami. Ako premýšľali nad ktorými zábermi, ako vôbec vznikali ich prvotné podnety a nápady. Toto ma veľmi napĺňa a inšpiruje.

Spolupracuješ často s inými umelcami alebo režisérmi? Ako prebieha taká spolupráca?

Keď pracujem ako režisér, obklopujem sa ľuďmi na rovnakej fantazijnej vlne, potom ide spolupráca nádherne. Netvrdím, že nikdy nie sú prekážky či nedorozumenia, ale všetko stojí na komunikácii. Ako VFX artist musím byť v úzkom kontakte s režisérom aj kameramanom, lebo práve ten musí zachytiť to, čo neskôr upravujem.

S tímom, s ktorým fungujem od čias VŠMU, si často čítame myšlienky. Riešime už len kreatívu, nie technické detaily. Samozrejme, sú aj horšie skúsenosti. Napríklad, keď som na jednej kampani prvýkrát stretol kameramana, ktorému som očividne na pľaci vadil. No vždy sa snažím odviesť svoju robotu, lebo ak niečo nie je nakrútené správne, v postprodukcii to spôsobí problémy. Potom zazvoní telefón: „Stal sa prúser, máme na to dva dni… alebo vlastne bolo včera neskoro“ (smiech). Preto je dôležité, aby mal VFX supervisor na pľaci slovo. Často totiž môže zachrániť nielen záber, ale aj celý rozpočet.

Kde všade je možné vidieť tvoju tvorbu?

Teraz hlavne na sociálnych sieťach. Niečo aj v TV, ale keďže TV nesledujem tak neviem povedať čo je vonku a čo nie.

Väčšinou narazím na reklamy, na ktorých som makal, na YouTube. A to, keď sa nejakej kampani venujete niekoľko mesiacov a potom na Vás vyskakuje z každého prehliadača, začne byť celkom otravné (smiech).

Vždy keď si pre radosť spravím nejakú animáciu, tak ju zavesím na YouTube a hneď na to aj Instagram. Momentálne mám niekoľko hotových projektov, ktoré by som chcel publikovať, ale nemám dostatok času. Hlavne by som chcel viac zverejňovať VFX Breakdowny. To sú také tie videá pred a po, kde tvorca ukazuje ako daný efekt skladal dokopy. No to si tiež vyžaduje veľa času stráveného za PC.

Využívaš pri svojej tvorbe aj možnosti umelej inteligencie? Vidíš v tom skôr výhody alebo riziká?

Samozrejme, zaujímam sa o to a skúšam čo sa dá. Moje stanovisko zatiaľ je, že je to v niektorých prípadoch veľmi dobrý pomocník, ale na profi prácu sa mi to zatiaľ neosvedčilo. Do profi workflow sa to dá implementovať zatiaľ len ako pomocník pri predprodukcii, čiže pri tvorbe konceptov, storyboardov a prezentáciách.

Audio nástroje sú skvelé tiež pri tvorbe animatikov, alebo previzov. Do profi produkcie to má zatiaľ ešte dlhú cestu. Vždy to stroskotá na tom, že keď sa vám výsledok páči, ale chcelo by to ešte trošku doladiť, nemáte možnosť s tým obsahom pracovať a keď dáte znova vygenerovať tak je to ďalší random výsledok. Takže za mňa to má úžasný potenciál pomôcť hlavne nezávislým tvorcom. Som zvedavý, čo príde v najbližších rokoch.

Ako vidíš budúcnosť vizuálnych efektov? Čo nás podľa teba v tejto oblasti čaká?

No určite rozvoj virtuálnych produkcií, ktoré zažívajú rozmach ako huby po daždi. Ja som s nakrúcaním na LED screenoch nemal ešte tú česť a snáď sa mi to v najbližšej dobe podarí na nejakom projekte, ale čítam o tom, sledujem vývoj a veľmi ma to fascinuje. V zásade to začali mladí chalani v Amerike, ktorí spravili projekt ,,WE KILLED GREEN SCREEN”.

Spravili short film na vlastné náklady, kde nepoužili zelené pozadie, ale naopak spätnú projekciu na plátno so sledovaním pohybu kamery v reálnom čase pomocou úplne primitívnych nástrojov (v porovnaní s tým, čo sa používa dnes) a potom sa toho chopil Hollywood a vznikla virtuálna produkcia. Ale stále ten proces a kreatíva jednotlivca alebo celého tímu za počítačmi je stále potrebná a nevyhnutná. Život na plátno nedávajú stroje, ale ľudia za nimi.

Aké schopnosti alebo vedomosti sú podľa teba kľúčové, ak chce niekto začať vo VFX?

Jednoznačne cit pre estetiku. Dnes už máme všetci k dispozícii prakticky rovnaké nástroje, softvér, výkonné počítače, ale dôležité je ako dokážeš s tými nástrojmi pracovať a čo do toho vložíš. Keď dáte rovnaké zadanie s rovnakým balíčkom VFX elementov desiatim efektárom, každý spraví daný efekt po svojom a na výsledku uvidíte, kto má aké estetické cítenie.

Ako nás učili na filmovej škole, treba správne vedieť odhadnúť hranicu medzi pravdou a pravdepodobnosťou a to sa ukáže na plátne tak, že buď si divák daný efekt ani nevšimne a bude sa mu zdať že všetko na plátne je reálne a pravdivé, alebo jednoducho vidí, že niečo tam nie je obrazovo v poriadku a vytrhne ho to z deja.

Máš nejaký vysnívaný projekt, na ktorom by si chcel pracovať? Čo tvoje plány do budúca?

Určite by som sa chcel už začať viac venovať vlastnej tvorbe. Nápadov je veľa, len času málo.

Či už to budú hrané filmy, alebo animované, alebo obe, budem šťastný ak by sa niečo opäť podarilo rozbehnúť. Už od VŠMU snívam s kamarátmi filmármi, že budeme spolu točiť vlastné scenáre, vymýšľať vlastné svety a dobrodružstvá. Verím, že sa k tomu jedného dňa dostaneme.

V minulosti si sa venoval aj režisérskej činnosti. Spomeniem napríklad úspešný projekt Orfeova pieseň. Chystáš v budúcnosti nejaký podobný projekt?

Určite by som chcel. Korona ma trochu pripútala k animačnému kreslu a odvtedy je režisérskej tvorby pomenej, ale stále ma to ťahá aj tým smerom a stále ma veľmi baví a napĺňa celý filmový proces. Takže určite by som chcel, ale momentálne netuším kedy a čo by to mohlo byť. Nechám sa ešte chvíľu unášať vlnami osudu a snáď príde príležitosť, ktorej sa chytím a nepustím…

Čo by si robil, keby si sa nevenoval vizuálnym efektom?

Asi hlavne filmovú réžiu. Efekty boli od malička len takým hobby, ale postupom času sa z toho stalo povolanie. K réžii som vždy inklinoval a prispôsobil som jej celé svoje štúdium. Už na základnej škole som vedel, že chcem byť režisér. Keď som sa dal na divadelný krúžok, tam mi poradili, aby som si spravil konzervatórium, aby som lepšie porozumel hereckému remeslu a naučil sa komunikovať s hercami a potom išiel na VŠMU. A tak sa aj stalo.

A na záver, čo by si poradil niekomu, kto by chcel začať robiť to, čo ty?

Nech sa intenzívne zaujíma o aktuálne dianie. Nech pozerá filmy, Making of o tých filmoch ako sa tvoria, ako tvorcovia premýšľajú nad jednotlivými úlohami a problémami, ktoré nastali. A nech si nájde softvér v ktorom bude ako doma.

Dôležité je dobre poznať nástroje, ktoré máte v rukách. Keď príde nové zadanie, aby vám hneď v hlave naskočilo, ako by ste ho vedeli splniť. Zo začiatku treba čo najviac tvoriť. Akýkoľvek nápad, či scenár. Jednoducho vybehnúť von s telefónom, foťákom, kamerou a nakrúcať. Doma postrihať a pozrieť si s priateľmi, alebo rodinou. Sebareflexia a feedback od druhých ľudí sú dôležité. A hlavne, keď sa po rokoch pozriete na svoje staré diela, uvidíte ten krásny vývoj.