Koho voliť? Chápem nevoličov ...ale ja pôjdem

Hovorím si “Nepíš o politike! Nepíš o politike, budú ťa nenávidieť!!! Jedni, druhí, alebo všetci.”. Viem, že to so sebou myslím dobre, ale nemôžem si pomôcť, je to silnejšie ako ja. Musím vám to povedať. Ani vy nemáte koho voliť? Aj vás naštvali komplet všetci politici? Aj mňa. Všetci od A do Z.

Od r.1989 sme ešte nemali normálnu vládu. Ani by nemusela byť nejaká extra super. Stačilo by, aby popri tom kradnutí myslela aj na to, aby bolo čo kradnúť tiež zajtra. Inak povedané, keď páni hodujú, mohli by občas nejakú kostičku hodiť aj chudobe. Štát je ľud a keď bude dobre ľudu, bude dobre aj štátu. Nebude treba plakať, že nie sú peniaze. Pretože peniaze sú, len nie v tých správnych vreckách. Produkuje sa stále, len sa občanom z toho takmer nič nevracia.

Keby si dokázal slovenský politĺk (to nie je preklep, naozaj som napísal politĺk) povedať:

“Dobre, dnes neukradnem všetkých sto miliónov, ale len desať, aj tak sa budem mať ako prasa v žite. Ostatné preinvestujem do čoho treba a zajtra ukradnem dvadsať!”

O koľko by nám bolo lepšie! Ale u nás to tak nie je. On ukradne všetkých sto a štát krachuje, berie si pôžičky a popri tom nalieva peniaze, ktoré sa ešte inak nerozkradli do najroztodivnejších projektov a fingovaných predražených výberových konaní, ktoré vždy organizujú priatelia a rodina tých, ktorí sú práve hore (nerobte si červené ani modré ilúzie, bolo to tak za každej vlády). Aby toho nebolo málo, tak sa občanom tvrdí, že nie sú peniaze, musíme si pritiahnuť opasky, vymyslia sa nové dane a poplatky…

Chápem nevoličov. Každý, kto sa dostal k moci len kradol, tuneloval, privatizoval … A ľud im to toleruje, pretože si myslí, že jedni sú červení a druhí sú modrí. Myslí si, že sa delia na dobrých a zlých. Zvolíte si svoju stranu mince a nadávate tej druhej, to je folklór. Navzájom si rovnakí ľudia nadávajú nevyberanými slovami a pritom:

červení či modrí, na prd sú nám dobrí.

(Asi začnem predávať tričká s týmto nápisom.)

Ani ľavica, ani pravica, ani nič medzitým sa nám neosvedčilo. Zdravotníctvo, školstvo, sociálny systém, daňový systém atď. Všetko je v … povedzme vo veľkých problémoch. Pred kamerami si politici vzájomne nadávajú a po ich vypnutí idú spolu na pivo. No ľud nie, ten si nadáva neustále a delí sa na tábory… zbytočne. A keď už si myslí, že prišiel niekto nový, vždy sú to len potomkovia, priatelia, učni a rodina tých starých, ktorých už poznáme.

Takže koho voliť? Úprimne? Ja neviem, voľte podľa nejakej svojej preferencie. Či to bude niečo, čo sa vám pozdáva v programe nejakej strany, aj keď zbytok nestojí za nič, alebo osobné sympatie (to sotva, však?). Nádej umiera posledná.

Ja chápem nevoličov, ale pôjdem voliť. Viete prečo? Z jednoduchého dôvodu. Aby som mal svoje vlastné svedomie v poriadku. Poviem si, že som urobil čo sa dalo a ak to znovu nebude úspech, tak budem mať aspoň morálne právo zanadávať si s chuťou. Ak by som sedel doma a pasívne čakal, že za mňa rozhodne niekto iný, nemal by som dobrý pocit.

Chápem nevoličov, ale aj tak tam pôjdem a zvolím nejakého chmuľa. Pre ten pocit.

Peťo Vnuk

O autorovi

Peter Vnuk

Je celoživotným fanúšikom technológií a pracuje pre niekoľko popredných slovenských médií z tejto oblasti. Okrem produktových recenzií, spravodajstva zo sveta vedy a techniky, sa venuje tiež tematickým článkom na hi-tech témy, ako je umelá inteligencia, robotika, virtuálna realita a pod. Je mu blízka tiež herná sféra, preto recenzuje aj herné príslušenstvo a hry.