Keby sa nevolala Lara Croft, bola by to istotne Chucka Norrisová…

Priznám sa, že k novému Tomb Raideru som pristupoval s nedôverou. Predošlé diely ma veľmi nebavili a vždy som TR považoval za hernú sériu, ktorá je skôr priemerná a jediné čo ju ťahá smerom ku komerčnému úspechu sú “prednosti” a “zadnosti” hlavnej hrdinky. Najnovší Tomb Raider úplne zmenil môj názor. Chcete vedieť čo ma presvedčilo? Čítajte ďalej…

Príbeh

Ten je v prípade tejto hry veľmi dôležitý, až esenciálny. Vďaka skvelo zladeným animáciám a hernému prostrediu budete mať chvíľami pocit, že účinkujete vo filme, napriek tomu že hráte hru. Lara sa so svojím tímom vyberie hľadať bájnu krajinu japonských bojovníkov – Jamataj. Tá sa zrejme nachádza v oblasti zvanej “Dračí trojuholník”, čo nie je nič iného ako virtuálny variant Bermudského trojuholníka. Hneď od začiatku vám bude jasné, že vám je súdené stroskotať. Nejakú dobu si Lara však nebude istá, či stroskotala so svojím tímom na tom “správnom mieste”. Keď sa začnú objavovať indície, že búrky, ktoré na ostrov pripútavajú stroskotancov už celú večnosť, má na svedomí kráľovná (alebo bohyňa?) Himiko, ktorú miestny magor so svojou sektou uznáva ako Rytmus sám seba, Lara začne zisťovať, o čo tu ide.

Tu by som príbehu vytkol jednu drobnosť – niekedy Lare “zapína” dosť pomaly. Niečo začne vyplývať z príbehu, vám to bude jasné už ďaleko dopredu, potom to “docvakne” po dlhej dobe Lare, a kým sa žiarovka rozsvieti aj nad hlavami jej priateľov, budete mať pocit, že buď ste vy hotový Sherlock, alebo sú hlavní hrdinovia banda hlupákov, ktorí nechápu nič z toho, čo sa okolo nich deje. Jediné, čo ich ospravedlňuje je, že niekedy ide o nadprirodzené, mystické veci, o ktorých by reálny človek naozaj pochyboval. Celkovo ale musím povedať, že napriek tomu, že úvod príbehu mi značne pripomínal úvod Far Cry 3, neskôr to už bolo OK, a príbeh robí hru pútavou a motivujúcou k ďalšiemu postupu.

Herné prostredie

To je asi na celej hre najlepšie. Pohybujete sa v do detailu prepracovanom svete, ktorý je dizajnovaný úplne špičkovo. Mne, starému GamerHaterovi, sa podarilo nájsť za celú dobu iba 1 miesto, kde autori nepočítali s tým, že tam vyleziem, a spôsobil som si tým maličký problém (Lara sa nechytala budovy, aj keď sa mala…). Našiel som si však inú cestu, a všetko bolo v poriadku. Inak všetko funguje ako má, a čo sa týka grafiky, nemám nič, čo by jej som vytkol. V niektorých momentoch hra ponúka také krásne vyhliadky, že sa zastavíte, budete sa obzerať okolo seba a kochať sa, ako doktor vo filme “Vesničko má středisková”. Napriek kráse grafiky sa hra hýbe plynulo na vysokých detailoch aj na priemernom stroji s i3kou. Ak by ste si chceli zahrať na najvyšších, či úplne super duper-nadupaných detailoch, samozrejme budete potrebovať silnejšie železo.

Hrateľnosť

Nebudem to obkecávať – hrá sa to super! Rovnováha medzi zložitosťou a prílišnou jednoduchosťou je nastavená presne tak, aby to nebolo ani príliš ťažké, ani príliš ľahké, a k tomu máte ešte na výber aj obtiažnosť hry, aby ste si ju viac prispôsobili svojim potrebám. Ak patríte k hráčom, ktorých príliš nebavili v predošlých epizódach tie zdĺhavé “gymnastické cvičenia” v hrobkách, tak tu sa vám uľaví rovnako ako mne. Všetko je tak prispôsobené príbehu, že ak niekam skočíte či vyleziete, budete to sami chcieť! Jediná vec, čo hrateľnosť v mojich očiach narušuje, sú akčné momenty – medzihry, v ktorých sa čas spomalí a hra vás vyzve na okamžité stlačenie akčného klávesu v presne daný moment. Ak to nestihnete, končí to spravidla Larinou smrťou.

Zádrheľ je v tom, že hra vám ukáže piktogram, a nie názov klávesu, ktorý máte stlačiť, takže kým sa naučíte, ktorý obrázok znamená ktorý kláves, a v ktorom momente ho máte stlačiť, potrvá to nejakú dobu. Dovtedy budete často umierať, a prehrávať si daný moment dokola, až kým to neurobíte správne, čo je vrcholne otravné. Autori sa zrejme pokúsili týmto spôsobom vyrušiť hráča z pasivity počas animácií, a to je dobre, no má to aj svoje negatívum – niekedy neviete, či sa ešte dívate na animáciu, alebo sa už máte chopiť ovládania, a zistíte to až keď Lara umrie…

Zbrane a Boj

V niektorých recenziách sa hre vytýka prílišná akčnosť. Podľa mňa je to vec názoru, a nastavenia obtiažnosti. Nikto netvrdil, že nejde o akčnú hru. Vašou základnou zbraňou je luk, a neskôr so sebou budete nosiť aj klasickú výbavu – pištoľ, brokovnica, samopal… nič nové, ale je to tak správne. Zbrane si môžete vylepšovať v záchytných bodoch, sediac pri ohniskách, ktoré sa vyskytujú dostatočne často. Na vylepšenia zbraní, ako napríklad tlmič, či zväčšený zásobník, potrebujete súčiastky, ktoré zbierate po celom hernom svete. Celkovo budete nachádzať okrem súčiastok aj rôzne relikvie, zápisníky, a iné drobnosti. Mne prišli subjektívne úplne zbytočné a nie je nutné ich zbierať kvôli príbehu. Z niektorých takýchto predmetov získate zopár bodov EXP (skúseností) k dobru, z niektorých sa dozviete čosi o príbehu, a niekedy z nich dokonca nebol žiadny postrehnuteľný úžitok. S nazbieranými skúsenosťami prichádzajú aj nové body konkrétnych schopností pre Laru, takže herná klasika.

Nedostatky a bugy

Pár drobných nedostatkov som spomenul už v predchádzajúcom texte. Nič z toho nie je vážne. Ako GamerHater som si dal za úlohu každú hru “vyzvŕtať” z každej strany, čo najkritickejším okom, aby ste vy, čitatelia, mali alternatívu k tomu, čo sa zvyčajne vyskytuje v recenziách – “med, samý med, všetko je úžasné a nemá to chybu…”. Ale objektívne musím konštatovať, že nech sa na Tomb Raider pozerám z akejkoľvek strany, nemôžem na ňom nájsť nič vážneho, čo by som mohol označiť, ako zásadnú chybu, či príčinu môjho hnevu. Aby som nezabudol, spomeniem niekedy ťažšie riešiteľné logické/nelogické hádanky, ale to je zase len subjektívna vec a otázka mozgových kapacít hráča.

V rámci nedostatkov mi nedá nespomenúť dva aspekty, ktoré síce nie sú zásadné, ale krútil som nad nimi celú dobu hlavou. Počas hry vás sprevádza neodbytný pocit, že Lara je vyrobená z titánu. Neustále (NEUSTÁLE!!!) niekam padá, šmýka sa, prepadáva sa, letí a dopadne z veľkej výšky… prosto stále naráža telom do rôznych prekážok z kameňa, dreva atď. Pritom za celú hru sa zraní asi dvakrát, ale onedlho je aj tak znova fit. Mimochodom, jej pády zaujímavo dopĺňa grafický systém, ktorý v priebehu hry na tele protagonistky zanecháva jazvy a nečistoty. Už v polovici hry bude zjazvená ako starý vojnový veterán a špinavá ako – s prepáčením – prasa v chlieve. Takže na tú sexy Laru, ktorú sme doteraz poznali si môžete prakticky nechať zájsť chuť. Jedine, ak by ste jej zaobstarali iné oblečenie ako to prednastavené tričko, a tak jej telo ochránili. Ja som ju nechal pobiehať v základnom tričku po celý čas, a vyzerala skutočne hrozne. 😀

Druhý aspekt, ktorý spomeniem v rámci nedostatkov, je “roztancovaná” kamera. Neviem to inak nazvať, zrejme to malo pôsobiť akčne, no na mňa to pôsobilo, ako keby som sa vybral na prechádzku do hôr pod vplyvom alkoholu. Kamera sa pohybuje, akoby ju niekto držal v ruke a v nikdy neutíchajúcom vetre. Liezlo mi to na nervy, ale dá sa na to zvyknúť.

Záver

Je to pecka, a jednoznačne ju odporúčam každému, kto nemá vyslovene odpor k streľbe a násiliu v hrách a nevadia mu nejaké tie hnijúce mŕtvoly rozhádzané po okolí (tých je hra plná). Najnovší Tomb Raider je dejovo zasadený do minulosti, keď Lara bola 21-ročná vysokoškoláčka a okolnosti z nej začali robiť ostrieľanú Indianu Jonesovú 🙂 Zrejme mala ešte aj pred plastickou operáciou, pretože prsia má o čosi menšie, ako sme boli zvyknutí, no vďaka tomu pôsobí reálnejšie a menej neprirodzene. Žánrovo sa jedná o akčnú adventúru, dalo by sa povedať, že aj dobrodružnú, čiže mainstreamovému vkusu väčšiny hráčov bude určite vyhovovať. Takže dosť rečí – utekajte si hru kúpiť!

Hodnotenie: 9/10

Peťo Vnuk

O autorovi

Peter Vnuk

Je celoživotným fanúšikom technológií a pracuje pre niekoľko popredných slovenských médií z tejto oblasti. Okrem produktových recenzií, spravodajstva zo sveta vedy a techniky, sa venuje tiež tematickým článkom na hi-tech témy, ako je umelá inteligencia, robotika, virtuálna realita a pod. Je mu blízka tiež herná sféra, preto recenzuje aj herné príslušenstvo a hry.