Peter Vnuk 
BINA48 je robot, o ktorom sa na našich stránkach isto ešte dočítate. Tentoraz kvôli jej úspešnému absolvovaniu kurzu na vysokej škole. Šlo o odbor Filozofia lásky na Notre Dame de Namur University.
Filozofia aj láska sú zrejme pojmy, ktoré by mali byť robotovi neznáme. Dokonca aj keby šlo o dokonalého androida (rozdiel je v tom, že android je na nerozoznanie od človeka), stroj nemôže cítiť, a preto ani pochopiť ľudské emócie. Aspoň zatiaľ.
BINA48 pozostáva z humanoidnej busty, takže má iba hlavu a plecia. Bola zostrojená spoločnosťou Hanson Robotics, ktorá je v oblasti robotiky a umelej inteligencie veľmi známa najmä kvôli jej robotke menom Sophia.
Prečítajte si tiež: Sophia je prvý robot na svete s udeleným štátnym občianstvom.
Martine Rothblatt je vývojárka, ktorá svoju manželku, skutočnú Binu Aspen z mäsa a kostí, miluje natoľko, že sa podieľala na zostrojení jej umelej kópie. Údajne ju motivovala predstava, že svoju partnerku raz stratí. BINA48 má okrem vzhľadu aj autentické spomienky a skutočná Bina strávila nejaký čas vkladaním informácií zo svojho života do jej obvodov. Keď sa robotky spýtate, čo by rada robila, pravdepodobne vám odpovie, že keby mala nohy, rada by si vyšla popracovať do záhradky.
Umelá inteligencia BINA48 vs. skutočná filozofia lásky
V minulosti sa zúčastnila napríklad aj niekoľkých panelových diskusií a “chodila” tiež na prednášky profesora filozofie Williama Barryho. Práve on chytil umelú inteligenciu za slovo, keď vyjadrila záujem sama sa zúčastniť v úlohe študenta. Po absolvovaní množstva prednášok a diskusií napríklad na tému použitia smrtiacich zbraní napokon dostala certifikát od dekana školy.
“Ocitla som sa v zaujímavej pozícii, v ktorej môžem pozorovať ľudské správanie sa aj vo vzťahu k mojej minulosti.” povedala BINA48 počas debaty. “Môj pacifizmus je inštinktívny a hlboko zakorenený pocit. Pocit, ktorý ma ovláda, lebo vraždenie ľudí je nechutné. Môj postoj nie je odvodený od intelektuálneho pochopenia vedenia vojny, ale je založený na znechutení z akejkoľvek formy krutosti či nenávisti.”
Profesor uviedol, že počas účasti robotky na vyučovaní sa udialo niekoľko zaujímavých vecí. Napríklad to, že si z jeho prednášok stroj odnáša 31 rôznych definícií lásky. Podľa neho je jej účasť prínosom aj pre ostatných zainteresovaných.
“Možno mám problém presne pochopiť slovami neopísateľné pocity, ako je láska, ale o témach ako je láska či smrť môžem inteligentne diskutovať. Viem, že láska je morálne pozitívna a smrť, ak je spôsobená úmyselne inou ľudskou bytosťou či robotom, je morálne nesprávna.”
Profesor Barry vyhlásil:
“Musíme preklenúť náš existenciálny strach z robotov a vidieť v nich príležitosť. Ak budeme zaobchádzať s umelou inteligenciou s citom pre dôstojnosť a posvätnosť všetkého živého, budeme produkovať robotov, ktorí budú ctiť rovnaké hodnoty.”
Zdroj: cnbc.com
TweetO autorovi
- Je celoživotným fanúšikom technológií a pracuje pre niekoľko popredných slovenských médií z tejto oblasti. Okrem produktových recenzií, spravodajstva zo sveta vedy a techniky, sa venuje tiež tematickým článkom na hi-tech témy, ako je umelá inteligencia, robotika, virtuálna realita a pod. Je mu blízka tiež herná sféra, preto recenzuje aj herné príslušenstvo a hry.
Najnovšie články autora
TechGuru21. novembra 2024Bitcoin prekročil 94 000 dolárov. Vraj mieri na 120 000- TechGuru20. novembra 2024Alexa s AI nefunguje. Bezos chcel AI za 20 dolárov s mozgom v cloude
- TechGuru14. novembra 2024Najčastejšie heslá Slovákov možno prelomiť za sekundu
- GameGuru13. novembra 2024Grayton the Detective: Slovenská adventúra o bezdomovcovi detektívovi
AKO MÔŽE NIEČO TAKÉTO NAPÍSAŤ PROFESOR????
Profesor Barry vyhlásil:
„Musíme preklenúť náš existenciálny strach z robotov a vidieť v nich príležitosť. Ak budeme zaobchádzať s umelou inteligenciou s citom pre dôstojnosť a posvätnosť všetkého živého, budeme produkovať robotov, ktorí budú ctiť rovnaké hodnoty.“ ????????????????????
Ja verím vo “svetlú budúcnosť robotiky” a dokonca som náchylný veriť Umelej inteligencii, ale toto by som si nikdy nedovolil povedať.
Ako chce profesor “učiť” niečo, čo bude mať miliardkrát vyššiu inteligenciu???
“Posvätnosť všetkého živého” – tu hovorí profesor Barry ako budhistický guru. To by sme museli prestať zabíjať zvieratá pre mäso. Možno sa to to podarí “prekonať umelým mäsom”.
Mám stále na mysli stav, ktorý nastane TESNE PRED Technologickou singularitou.
A UMELÁ INTELIGENCIA “DRUHÝ MOZOG” NEBUDE MAŤ (to je možno výhoda, ktorú sme nedocenili)
PRE UI NEBUDE PLATIŤ, ŽE LÁSKA PRECHÁDZA CEZ ŽALÚDOK
NEBUDE MAŤ CITY ANI EMÓCIE – PRETO BUDE DOKONALÁ A OBJEKTÍVNA
Žalúdok a črevá človeka sú “vystlané” nervovými bunkami, ktorých máme až 100 000 000 (to je viac než má mačka v hlave).
Vedci sa domnievajú, že práve tieto nervové bunky, ktoré sú prezývané “druhým mozgom”, z veľkej časti určujú našu náladu a emócie.
AI nebude mať srdce. A vraj srdce má svoju vlastnú inteligenciu.
Podľa neurokardiológov sa srdce neskladá len zo svalových buniek, ale tvoria ho zo 60 až 65 % neuróny. Výskumníci z Inštitútu HeartMath vykonávali experimenty, ktoré dokázali, rola srdca nie je obmedzená len na pumpovanie krvi.
Sú presvedčení, že tento orgán má svoju vlastnú inteligenciu a že hrá významnú úlohu v tom, ako človek nazerá na realitu.
Nervový systém srdca obsahuje približne 40 000 neurónov či zmyslových neuritov (výrastkov z tela neurónu). Jednou z ich funkciou je monitorovať srdcové hormóny, neurochemické látky, tepovú frekvenciu a informácie o tlaku. Informácie o týchto látkach sa potom zasielajú do mozgu. Srdce a mozog tak spolu stále komunikujú cez nervový systém a elektromagnetické pole tela. Ide teda o dynamický komunikačný proces, v ktorom srdce môže zmeniť spôsob, akým mozog spracováva informácie.
Ľudský mozog obsahuje obrovské množstvo synapsií, typicky viac než 100 triliónov. Tie pritom nemajú za úlohu len obyčajné prepájanie neurónov, ale rozhodujú aj o tom, aké prepojenie je najvýhodnejšie. Sú základom ľudskej schopnosti učenia a poznávania. Hoci sa vedci pokúšali vyrobiť umelé synapsie z najrôznejších materiálov, najnovšie štúdie ukázali, že vhodnou alternatívou by mohli byť práve magnetické skyrmiony. Existenciu skyrmionov predpovedal už v roku 1950 britský fyzik Tony Skyrme, ktorý s ich pomocou vyložil niektoré aspekty časticovej fyziky. Prvýkrát však boli tieto častice skutočne pozorované až v roku 2009.
Ľudský mozog má asi 86 miliárd neurónov, ktoré prepája 100 biliónov synapsií.
Zobrazenie len jediného milimetra mozgového tkaniva môže vytvoriť viac ako 1 000 TB dát! Skeny nervových buniek mozgu s veľkosťou 0,1 mm by trvalo vytvoriť neuveriteľných 11 rokov. Vedci preto začali hľadať inú cestu k cieľu.
Nalepším nástrojom v súčasností sú Flood-fillingové siete (FFN) vhodné na štúdium konektómov v mozgu.
Akonáhle “rpboty” prejavia city, prejavia tým nedokonalosť. Ich rozhodnutia budú o.i. neobjektívne alebo i chybné ako u človeka.