Všetko, čo ste chceli vedieť o HTC Vive - zážitková recenzia

O HTC Vive ste už pravdepodobne počuli veľa. My sme sa zamerali na praktickú stránku jeho používania. Aký je reálny život s virtuálnou realitou?

Inštalácia – hardvér

Keď už viete čo kam patrí a softvér máte nastavený, je to veľmi jednoduchý proces. No pri prvom zapojení vás možno vystraší škatuľa plná káblov, v ktorej váš nový headset prichádza. Každý kábel je, našťastie, označený štítkom, takže by sa nemalo stať, že čosi zapojíte tam, kam by ste nemali.

Úplne prvý krok, ktorý by ste mali zvážiť ešte pred kúpou Vive je miestnosť, v ktorej ho budete používať. Možnosti sú dve. Pokiaľ máte miestnosť, v ktorej máte neustále k dispozícii aspoň 2 x 1,5 metra prázdneho priestoru, máte vyhraté. V opačnom prípade budete musieť pri inštalácii softvéru zvoliť možnosť, pri ktorej budete môcť iba sedieť alebo stáť na mieste. Je to teda prípustné, no oberáte sa o časť zážitku. Ideálny prípad je, ak máte doma prázdnu veľkú miestnosť, v ktorej si VR užijete.

HTC Vive sníma pohyby vášho tela viacnásobne. Okrem sledovania polohy headsetu a dvoch ručných ovládačov aj pomocou dvoch staníc. Sú to malé kocky, ktoré je nutné umiestniť na vysoké body v rohoch miestnosti, resp. v rohoch priestoru, ktorý bude herný. Na tento účel výrobca prikladá aj dve konzoly na permanentné uchytenie do stien či stropu.

Stanice sa musia vzájomne “vidieť” a musia byť naklonené smerom k podlahe. Keby ste takéto body v priestore nemohli nájsť, možno použiť tiež statív na fotoaparát a my sme skúsili pri našom teste aj improvizovanú inštaláciu. Keď sa stanice vzájomne vidia a všetko je v poriadku, dávajú vám o tom vedieť zeleným svetlom.

Pri problémoch so synchronizáciou staníc, čiže keď sa dobre vzájomne nevidia, môžete siahnuť po náhradnom riešení. V balení je aj dlhý kábel na ich priame prepojenie. Inštalácia staníc je teda základ a následne je potrebné pripojiť malú kontrolnú škatuľku, ktorá prepája headset s PC pomocou HDMI, USB a potrebuje tiež pripojiť svoj adaptér do elektrickej siete. Práve pripojenie do siete je kapitola sama o sebe. Stanice majú síce dlhé káble, no treba pamätať na to, že potrebujú napájanie a kontrolná škatuľka tiež, takže ak nemáte zásuvky rozmiestnené tam, kde ich potrebujete, budete musieť použiť aj predlžovacie káble.

Inštalácia – softvér

Keď máte všetky tieto otázky vyriešené, môžete pristúpiť k inštalácii softvéru. HTC vyvinulo pre Vive aplikáciu, ktorá sa volá Viveport. Nájdete v nej kopu softvéru na VR, no nám sa o čosi viac páčila práca so Steamom. Ten je totiž na použitie Vive, aspoň podľa nás, ideálna platforma aj vďaka spolupráci HTC a Valve. Pri inštalácii nepotrebujete žiadne špeciálne vedomosti. Inštrukcie na obrazovke vás prevedú softvérovou prípravou miestnosti.

Počas nej dáte systému vedieť kde sú hranice prázdneho priestoru, v ktorom sa budete môcť pohybovať bez toho, aby ste narážali do prekážok. Vyriešené je to pomerne jednoducho. Jeden z ovládačov chytíte do ruky, stlačíte spúšť v jeho spodnej časti a prechádzate ním vo vzduchu okrajmi vyhradeného priestoru. Ovládač vám pritom vibrovaním dáva najavo, či je tento priestor dobre viditeľný z oboch staníc.

Následne od vás softvér bude chcieť, aby ste mu ukázali kde je stred miestnosti (alebo vyhradeného priestoru) a kde je monitor počítača mu ukážete namierením ovládača. Napokon položením oboch ovládačov na zem uprostred miestnosti sa Vive dozvie, kde máte podlahu. Po inštalácii Viveportu a Steamu stačí zapnúť headset a ovládače. V tejto chvíli by malo byť všetko pripravené.

Prvé nesmelé kroky s HTC Vive

Nás softvér Viveport nejako zvlášť neoslovil. Dokonca nám trvalo, kým sme zistili, že nechce fungovať preto, lebo nevie kde je Slovensko. Pri spustení automaticky detegoval lokáciu správne a žiadal jej potvrdenie. Fungovať však začal, až keď sme mu potvrdili, že sme v Českej republike, čo nebola pravda.

Steam je v tomto smere o dosť priateľskejší a hneď od začiatku nám ponúkol virtuálnu miestnosť, ktorá vyzerala ako horská chata kdesi v Japonsku. Na to, aby ste sa však do VR ponorili si musíte najskôr nasadiť headset. My sme mali tak trochu problém pri použití dioptrických okuliarov. Penová výstelka, ktorou sa headset dotýka tváre používateľa bola príliš úzka. Našťastie je v balení aj väčšia verzia, ktorá sa dá vymeniť pomerne ľahko. Následne si treba headset čo najpevnejšie uchytiť na hlavu suchými zipsami na bočných remienkoch.

Komu nevyhovuje nastavenie vzdialenosti šošoviek, môže si túto vzdialenosť meniť krútením kolieska v rohu headsetu. Správne nastavenie spoznáte ľahko – budete vidieť ostro.

Všimnite si koliesko vpravo dolu. Slúži na nastavenie vzdialenosti šošoviek.

Kábel, ktorým je headset spojený s kontrolnou škatuľkou je dosť robustný, je však dostatočne dlhý, takže by nemalo nikdy dôjsť k situácii, že ho napnete, alebo nebodaj potiahnete svoje PC. Vždy ho však budete ťahať za sebou, takže si treba dať pozor, aby ste si ho neprišliapli.

Do rúk uchopíte oba ovládače, ktoré sú vybavené šnúrkami na zápästie. Tie odporúčame používať, pretože v niektorých hrách sa často vrhá predmetmi. Isto nechcete, aby vám ovládač pri hraní vyletel z ruky a rozbil sa. V horšom prípade rodinnému príslušníkovi o hlavu. Je lepšie tomu predísť.

Vo virtualite veci ovládate hlavne pomocou lúča, ktorý môže vychádzať z ovládačov (z ktorého chcete, v hociktorej chvíli to môžete zmeniť). Ako sme už spomenuli, ovládač má v spodnej časti spúšť, ktorá slúži podobne ako ľavé tlačidlo myši. Takže namierite lúč na cieľ, spravidla to býva virtuálne tlačidlo, stlačíte spúšť, a to je základ ovládania.

Tlačidiel je na ovládačoch niekoľko, vrátane jedného, ktoré slúži ako touchpad. Do všetkého vás zasvätí softvér, ktorý vám názorne a často aj zábavnou formou predvedie čo sa ako používa. Nemusíte sa teda obávať nejakých zložitostí či nejasností.

K veci. Aké to je?

Popísať pocit z virtuálnej reality niekomu, kto ju neokúsil, je ešte ťažšie, ako popísať chuť jedla niekomu, kto nikdy nejedol. V prvom rade treba povedať, že je to úžasný zážitok. Kamkoľvek sa pozriete, vidíte umelý svet. Máte pocit, že ste niekde inde, než naozaj ste. Kontakt s realitou zabezpečuje váha headsetu na vašej hlave a kábel, ktorý za sebou ťaháte.

Vive nemá zabudované slúchadlá (resp. za príplatok 119,99€ výrobca ponúka modul, ktorý do headsetu slúchadlá pridá), takže potrebujete aj tie. V zadnej časti headsetu sa nachádza konektor jack 3,5mm na ich pripojenie.

Odporúčame slúchadlá, ktoré nemajú úplne dokonalé odhlučnenie. Pokiaľ chcete aby váš zážitok bol maximálny, odhlučnenie oceníte. Keď k vám však niekto v reále pristúpi a nebudete ho počuť, určite sa zľaknete. Treba dať tiež pozor na domácich miláčikov, ktorí budú zrejme zvedaví, prečo sa tak zvláštne pohybujete po miestnosti. Od tých je tiež dobré sa izolovať, aby nedošlo k zraneniam na oboch stranách.

Vašimi rukami vo virtuálnom svete sú ovládače, ktoré držíte vo svojich reálnych rukách, no vidíte ich aj vo VR. Takisto vidíte aj stanice, takže sa dá podľa nich orientovať, kde v reálnom priestore sa nachádzate. Výrobca použil elegantné riešenie, aby ste nenarážali do okrajov svojho herného priestoru. Keď sa priblížite k stanovenému okraju, uvidíte modrú mriežku. Zistili sme, že je praktické definovať si na začiatku priestor nie celkom pravidelných tvarov. Napríklad ak je v jednom z jeho rohov skriňa, mriežka vo VR ju bude obkresľovať a vy budete vedieť ako ste v reále otočení.

To je užitočné hlavne ak vám nikto neasistuje a budete chcieť z VR vystúpiť. To znamená pustiť ovládače (aj preto je dobré mať ich zavesené na zápästiach), zložiť si slúchadlá a headset. Keď viete ako ste v reále otočení a kde máte napr. stôl, je to ľahšie. Aby ste mali úplnú predstavu o pocitoch z virtuality, dodáme, že síce to nebudete vnímať, no keby ste sa sústredili, raster displejov headsetu vidno, rovnako aj okraj jeho šošoviek. No buďme fér – to zatiaľ platí aj o konkurenčných headsetoch.

Čo sa dá robiť s HTC Vive?

VR už dnes nie je žiadna novinka a Vive je top v popularite, takže softvéru je obrovské množstvo. Počnúc hrami, cez relaxačné prezentácie, končiac nástrojmi, napr. na projektovanie či úpravy interiéru. Pri dotyku s predmetmi v akomkoľvek softvéri budú ovládače príslušným spôsobom vibrovať. Od jemného ťuknutia až po silný simulovaný náraz.

Hry sú najčastejšie orientované na činnosť, ktorá sa do virtuálneho sveta hodí. Takže veľmi často budete svoje ovládače využívať ako meč a štít, luk či strelnú zbraň. Obvyklý námet je triafanie čohokoľvek v priestore. Napr. v bezplatnej aplikácii NVIDIA VR Funhouse si zastrieľate koltmi do letiacich predmetov, lukom do terčov, mečmi budete sekať balóniky atď. To sú však skôr iba prezentácie, ktoré odporúčame na začiatok na zoznámenie sa s princípmi ovládania a pohybu vo VR.

Tu sa dostávame k jednému nedostatku, ktorý sa zatiaľ nedarí celkom účinne odstrániť. Totiž virtuálne svety sú vždy väčšie ako miestnosť, ktorú máte k dispozícii. Aj keby ste bývali v paláci. To znamená, že premiestňovanie sa kráčaním je obmedzené a doplnené teleportovaním sa. Na to sa používa okrúhly touchpad na ovládačoch. Namierite lúč kam sa chcete teleportovať a v okamihu ste tam. To je pre mozog neprirodzené a napríklad pri prestrelke, keď sa snažíte sústrediť na mierenie to rozptyľuje.

Na odstránenie tohto neduhu existujú tzv. virtualizéry. Ide o konštrukciu, ktorá vás objíme okolo pása a v spodnej časti pri podlahe budete šúchať nohami obutými v špeciálnych návlekoch po vyhradenej ploche. Vďaka tomu akoby kráčate, pričom slovo akoby je tu dosť dôležité. Pochopiteľne, že aj keď to zlepšuje zážitok, nie je to celkom ako skutočné kráčanie. Musíte sa pri tom neprirodzene nakloniť dopredu. Upozorníme aj na to, že taký virtualizér môže stáť rovnako, alebo viac ako HTC Vive …

Čo sa týka žánrov, množstvo dostupných herných titulov sú horory. Tí, ktorí sa radi boja si isto prídu na svoje. No zaujímavé je napríklad aj jazdenie v autách (napr. Project Cars), vesmírna simulácia (Adrift) či hry typu “útek z miestnosti”. Mimoriadne dobre na nás zapôsobili aj dokumentárne zážitky v Discovery VR a Google Earth VR. Dotyk a uchopenie predmetov sú riešené ovládačom. Načiahnete sa, dotknete sa ovládačom predmetu, okolo neho sa objaví žltý obrys, stlačíte a držíte spúšť ovládača, čím vlastne držíte predmet vo svojej virtuálnej ruke. Natrénovať sa to dá aj v úvodnej miestnosti Steam VR, kde si môžete vyskúšať napríklad aj klonovanie predmetov, geocaching vo virtuálnych svetoch či obyčajné hádzanie lopty.

Pri pretekárskych tituloch si treba zvyknúť na to, že na rozdiel od klasických hier otočením hlavy otočíte aj pohľad v hre.

Možno vás to trochu prekvapí, no vo VR existujú aj sociálne siete, napr. vTime. Keďže Vive obsahuje zabudovaný mikrofón, môžete vyskúšať aj takýto spôsob využitia, pri ktorom možno komunikovať s ostatnými majiteľmi headsetov, nachádzajúcimi sa okolo vás. Dokonca sa občas dejú aj virtuálne eventy, ako sú vystúpenia umelcov vo VR.

Pôjde mi na tom aj Zaklínač? Koľko stoja hry?

Softvér ktorý nie je určený do VR si môžete tiež užiť, no je tu jedno “ale”. Pokiaľ si spustíte klasickú hru, vo virtuálnom prostredí ju uvidíte akoby na veľkom plátne. Ako v kine a ak budete mať pri tom zapnuté zrkadlenie obrazu z headsetu na displej počítača, tak vám bude obraz vo Vive sekať, pretože je to pre grafickú kartu privysoká záťaž. Na prispôsobenie bežných hier do VR vzniklo pár aplikácií ako napr. VorpX.

Zmienku si zaslúžia tiež príbehy a simulácie. Vo VR je totiž o dosť zaujímavejšie sledovať pasívne nejaký príbeh. Môžete sa napríklad pohybovať vo vnútri bunky v ľudskom tele a spoznávať tak anatómiu či sledovať krátku story, v ktorej vám zvýši zážitok vaša pozícia uprostred deja, do ktorého sa môžete občas aj zapojiť. Niektoré aplikácie vás upozornia, že je lepšie sledovať ich v sede, niektoré je zasa lepšie absolvovať po stojačky. V Steame sa dá tiež filtrovať obsah, podľa toho, ktorý variant uprednostníte. Napr. večer, ak ste unavení, asi sa vám nebude chcieť vziať do rúk meč, štít a ísť rozsekať nejaké virtuálne potvory. Tak si sadnete a môžete si napríklad pozrieť nejaký 2D film vo virtuálnom kine.

Musíme spomenúť aj ceny. Zvyčajne stoja hry okolo 20-30€, dosť často nájdete aj tituly do 10€ a nájde sa aj čosi zadarmo. Pokiaľ by ste však nemienili investovať do softvéru a sťahovali by ste iba bezplatný softvér, je to možné, no nebude ho až tak veľa. Napokon spomenieme aj erotický softvér, pretože to isto mnohých z vás zaujíma, no hanbíte sa spýtať. Ten existuje, no v oficiálnych zdrojoch ako je Viveport či Steam nájdete skôr jednoduchšie, spravidla animované tituly s iba mierne erotickým podtónom. Pokiaľ by ste hľadali explicitnú nahotu či vyslovene pornografický obsah, budete musieť siahnuť po iných ako oficiálnych kanáloch. Nejaké erotické hry pre hráčov starších ako 18 rokov sa nájdu napr. na reddite.

Ako je to s nevoľnosťami?

Určite ste zachytili informáciu, že vždy keď sa hovorí o VR, tak sa spomínajú aj nevoľnosti. Treba povedať, že nenastanú u každého a či sa dostavia u vás veľmi záleží od viacerých faktorov. Podrobili sme Vive podrobnému skúmaniu aj z tohto hľadiska. Nevoľnosti môže spôsobiť nízky výkon vašej grafickej karty. Odporúča sa minimálne GTX970, my sme použili na testovanie počítače s kartami GTX1060, 1070 a 1080. Ideálny stav je keď dokáže PC udržať stabilný framerate 90fps.

Aj pri 1060ke, ktorá má výkon porovnateľný so staršou 980kou vám bude niektorý softvér odporúčať najnižšie detaily, takže modely deviatej generácie neodporúčame. Subjektívne konštatujeme, že rozdiel úrovní detailov vo VR sme nevnímali tak intenzívne, ako pri klasických displejoch, takže znížené detaily nie sú veľký problém. Drvivá väčšina softvéru na VR aj tak nevyzerá v porovnaní s 2D hrami veľmi príťažlivo.

HTC Vive sme testovali s Alienware 17 R4 s grafikou GTX1060

Pokiaľ teda máte moderné PC s modernou grafikou generácie GTX10XX či ekvivalentom od AMD, nemali by ste mať problém. S výnimkou graficky najnáročnejších titulov, tam na udržanie vysokej obnovovacej frekvencie budete potrebovať 1080ku.

Ďalší dôvod na prípadnú nevoľnosť, ako sa ukázalo pri našom teste, môže byť únava v kombinácii s pokročilou nočnou hodinou. Cez deň, keď je človek oddýchnutý sa zdá byť VR oveľa ľahšie “stráviteľná”. Pointa je v tom, že nesúlad medzi informáciou, ktorú dostávate vďaka očiam a medzi pocitmi vášho tela môže mozgu spôsobovať zmätenosť. Najviac sme tento problém pocítili pri testovaní hry Adrift. Ide o vesmírnu simuláciu, v ktorej sa pohybujete v beztiažovom stave, takže zmätenosť mozgu môže byť veľká. Potvrdilo sa nám však, že to platí hlavne pri večernej únave.

HTC Vive sme otestovali aj s HP 17-an016nc s grafikou GTX1070

Uzavrieme to teda konštatovaním, že nevoľnosti ani bolesť hlavy nie sú vylúčené, ale sú ojedinelé a dá sa im vyhnúť. Pokiaľ budete používať headset cez deň a oddýchnutí na dostatočne výkonnom PC, nemalo by vám zážitok pokaziť nič. Čo sa týka prestávok v používaní, prieskum v tejto oblasti stále prebieha. Vedci sa zatiaľ nezhodli na tom, po akom čase je vhodné urobiť si prestávku. Nám sa osvedčili 15-20 minútové pobyty vo VR. Testovali sme v horúcom lete, takže nám bolo pod dobre tesniacim headsetom teplo a oddych bol potrebný aj z tohto dôvodu.

Verdikt

HTC Vive je skvelé zariadenie a nedávno mu dosť výrazne klesla cena. Ak hľadáte bránu do sveta virtuality, je to tá najsprávnejšia voľba. Výhoda je komplexné snímanie vášho tela, headsetu a ovládačov. Vďaka tomu je váš pohyb v simulovaných svetoch veľmi presný. Je to zážitok, ktorý by si mal vyskúšať každý a dnes už je vývoj v štádiu, keď takýto headset poskytne každodennú zábavu, nie iba príležitostné pobavenie. Nevýhoda je vo vysokej hmotnosti okuliarov, a tak trochu aj v náročnej prvotnej inštalácii. To sa však všetko dá preklenúť a potenciálnym nevoľnostiam sa vyhnete používaním akčných titulov vo chvíľach, keď ste oddýchnutí, alebo pri únave budete relaxovať v na to určených aplikáciách. HTC Vive odporúčame všetkými desiatimi prstami … Počkať, nie! Všetkými dvadsiatimi, aj na nohách! 🙂 Skeptikom, ktorí si myslia, že ide iba o akýsi dočasný módny výstrelok odkazujeme jedno – vyskúšajte si to a potom hovorte.

Hodnotenie: 94%

Klady:

kompletné snímanie postavy
množstvo dostupného softvéru
podpora Steamu
vychytané detaily na orientáciu v priestore
kopa žánrov – hry, zábava, poučenie …
hmatová odozva v ovládačoch
síce plastové, no odolné vyhotovenie
po zlacnení konkurencieschopná cena

Zápory:

robustný kábel môže zavadzať pod nohami
vysoká hmotnosť headsetu

Technické špecifikácie: rozlíšenie 2160×1200 (1080×1200 na každé oko), max. obnovovacia frekvencia 90Hz, pozorovací uhol cca 110°, porty 1x HDMI 1.4 alebo DP 1.2 a USB 3.0, 3,5mm jack na slúchadlá, 470g, zabudovaný mikrofón, zabudovaná predná kamera, kompatibilita Windows, Linux, čoskoro MacOS

Minimálne požiadavky:

GPU: NVIDIA GeForce GTX 970 4 GB/AMD Radeon R9 290 alebo lepšia
CPU: Intel i5-4590/AMD FX 8350 alebo vyšší
RAM: 4 GB a viac
Video výstup: HDMI 1.4 alebo DisplayPort 1.2
USB Port: 1x USB 2.0
Operačný systém: Windows 7 SP1, Windows 8.1, Windows 10

Cena: 699 EUR

Ďakujeme spoločnosti HTC za zapožičanie headsetu!

O autorovi

Peter Vnuk

Je celoživotným fanúšikom technológií a pracuje pre niekoľko popredných slovenských médií z tejto oblasti. Okrem produktových recenzií, spravodajstva zo sveta vedy a techniky, sa venuje tiež tematickým článkom na hi-tech témy, ako je umelá inteligencia, robotika, virtuálna realita a pod. Je mu blízka tiež herná sféra, preto recenzuje aj herné príslušenstvo a hry.