Biopočítače zo živých ľudských buniek sú reálne. Austrálski vedci z Cortical Labs už predviedli základ

Biopočítače zo živých ľudských buniek sú reálne. Austrálski vedci z Cortical Labs už predviedli základ

V austrálskom Melbourne sídli spoločnosť Cortical Labs, ktorá v rámci projektu DishBrain naučila ľudské mozgové bunky v petriho miske hrať Pong. Ďalší krok by mali byť plnohodnotné biopočítače

Podľa článku uverejneného v časopise Frontiers in Science si tím Cortical Labs myslí, že živé počítače postavené z biologického materiálu raz v určitých oblastiach predbehnú elektronické kremíkové počítače ako ich poznáme dnes.

Budú pritom potrebovať iba zlomok elektrickej energie v porovnaní so serverovými farmami či bežnými mašinami, aké trónia na našich stoloch.

Ako to funguje?

Na začiatku vytvoria výskumníci malú bunkovú kolóniu nazývanú organoid. Na tú potrebujú 50-tisíc kmeňových buniek a výsledok je schopný simulovať v skúmavke funkciu ľudského orgánu (odtiaľ názov organoid), v tomto prípade mozgu.

Pri tomto počte buniek ide o zhruba tretinu veľkosti mozgu ovocnej mušky. Ďalším cieľom je však vytvoriť organoid s 10 miliónmi neurónov, čo by sa už dalo prirovnať k mozgu korytnačky. Pri ľudskom mozgu sa odhaduje, že má približne 80 až 90 miliárd buniek.

Biopočítače by mohli excelovať v niektorých konkrétnych úlohách, ako je napríklad porovnávanie objektov. Človeku stačí oproti umelej inteligencii (AI) relatívne malá vzorka na to, aby dokázal rozlíšiť napríklad psa od mačky. Dieťaťu stačí ukázať zopár obrázkov a je to.


Prečítaj si tiež: V roku 2100 nás obsadí Rakúsko. Predpovedá to umelá inteligencia


AI od Google potrebovala na porazenie svetového šampióna v hre Go v roku 2016 tréning na vzorke viac ako 160-tisíc hier, čo je približne toľko, ako keby ste Go hrali päť hodín denne 175 rokov…

Ako sme už naznačili, ide aj o energetickú efektivitu. Odhaduje sa, že ľudský mozog je schopný uložiť dva a pol PB (petabajtu) informácií pri spotrebe niekoľkých wattov energie. Dátové farmy potrebujú tisíce megawattov ročne, pričom množstvo tejto energie je vyrábané neekologicky napríklad z uhlia.

Organoidná inteligencia a biopočítače

Vedci tento druh inteligencie pomenovali organoidná inteligencia (OI) a aj keď technicky nejde o ľudský mozog, biopočítače s ním zdieľajú niektoré aspekty fungovania aj štruktúry.

Cortical Labs ukázali, že živé počítače sú reálne a možno ich vytvoriť. Na to, aby však boli dostatočne výkonné na praktické použitie, sa musí dramaticky zvýšiť počet mozgových buniek, ktoré OI vytvoria.


Bude ťa zaujímať: Umelé mäso vypestované v laboratóriu sa bude môcť jesť


Doktor Brett Kagan z Johns Hopkins University zdôraznil:

Už sme ukázali, že dokážeme interagovať so živými neurónmi tak, aby sme ich naviedli upraviť svoju činnosť k niečomu, čo pripomína inteligenciu.

Narážal tak na spomínaný experiment s hrou Pong v projekte DishBrain.

Biopočítače zo živých ľudských buniek sú reálne. Austrálski vedci z Cortical Labs už predviedli základ
Doktor Brett Kagan

Podľa Kagana teraz už stačí „iba“ vybudovať komunitu a vytvoriť nástroje aj technológie, ktoré budú potrebné na odhalenie potenciálu, ktorý biopočítače môžu mať.

V neposlednom rade môže výskum OI prispieť k lepšiemu pochopeniu fungovania ľudského mozgu a liečbe ochorení ako Alzheimerova choroba.


Staň sa súčasťou aktívnej komunity TechGuru SK/CZ na Facebooku a na Instagrame.

Nájdeš nás aj na YouTube


O autorovi

Peter Vnuk
Peter Vnuk
Je celoživotným fanúšikom technológií a pracuje pre niekoľko popredných slovenských médií z tejto oblasti. Okrem produktových recenzií, spravodajstva zo sveta vedy a techniky, sa venuje tiež tematickým článkom na hi-tech témy, ako je umelá inteligencia, robotika, virtuálna realita a pod. Je mu blízka tiež herná sféra, preto recenzuje aj herné príslušenstvo a hry.

Pridaj komentár